Jób 8

1

Vtedy odpovedal Bildad Šuchský a riekol:

2

Dokedy budeš hovoriť také veci, a dokedy budú slová tvojich úst ako víchor?

3

Či azda silný Bôh prevráti súd, alebo či Všemohúci prevráti spravedlivosť?

4

Ak zhrešili tvoji synovia proti nemu, nuž zahnal ich v ruke ich prestúpenia.

5

Keby si ty naozaj hľadal silného Boha a pokorne volal ku Všemohúcemu,

6

keby si bol čistý a spravedlivý, doista by sa teraz zobudil za teba a pokojným by učinil príbytok tvojej spravedlivosti.

7

A keby tvoj počiatok bol býval malý a chatrný, tvoj koniec by vzrástol veľmi.

8

Lebo nože sa spýtaj drievneho pokolenia a uváž, čo vyzkúmali ich otcovia. -

9

Lebo my sami sme jako od včera a nevieme ničoho, lebo naše dni sú na zemi jako tieň -

10

Či ťa azda oni nenaučia a nepovedia ti a nevynesú slov zo svojho srdca?

11

Či porastie trstina bez bahna? Či vyrastie rákos bez vody?

12

Ešte je vo svojom kvete, nevytrhli ho, a usychá prv než ktorákoľvek iná tráva.

13

Také sú stezky všetkých tých, ktorí zabúdajú na silného Boha, a nádeja pokrytca zahynie,

14

ktorého dôvera sa odreže, a jeho nádej bude jako dom pavúka.

15

Spoľahne sa na svoj dom, ale neobstojí; chytí sa ho, ale sa mu zvalí.

16

Má i vlahu pred slnkom, a jeho výhonok vyniká nad jeho zahradu;

17

na hŕbe skál sú pozapletané jeho korene, a hľadí po dome kamenia.

18

Ale ak ho pohltia z jeho miesta, vtedy ho zaprie a povie: Nevidelo som ťa.

19

Hľa, to je radosť jeho cesty, a z prachu vyrastajú iní. -

20

Hľa, silný Bôh nezavrhne bezúhonného ani neuchopí za ruku zlostníkov,

21

zatým však naplní tvoje ústa smiechom a tvoje rty radostným pokrikovaním.

22

Tí, ktorí ťa nenávidia, odejú sa hanbou, a stánu bezbožných ľudí nebude.