Jób 6

1

A Job odpovedal a riekol:

2

Oj, aby bola dobre odvážená moja nevoľa, a moje utrpenie, aby razom zdvihli na váhe!

3

Lebo by to bolo teraz ťažšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nerozmyslené.

4

Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie postavily sa do šiku proti mne.

5

Či azda reve divoký osol nad mladistvou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojím krmom, slaným a miešaným?

6

Či sa jie voľačo nechutné bez soli? Či je nejaká chuť v bielku vajca?

7

A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša, je ako mojím pokrmom v nemoci.

8

Oj, aby sa naplnila moja žiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Bôh!

9

Totiž, žeby sa ľúbilo Bohu, aby ma rozdrtil, aby vystrel svoju ruku a vyťal ma!

10

A mal by som ešte vždy útechu a vyskočil by som v bolesti, ktorej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najsvätejšieho.

11

Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal trpezlivo?

12

Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi?

13

Isté je, že niet pre mňa pomoci vo mne, a to, čo by prospelo, je zahnané odo mňa.

14

Hynúcemu prisluší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opustil.

15

Moji bratia zklamali jako potok, jako riečište potokov, ktoré ta pošly,

16

kalné od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh;

17

v čase, keď sú ožehané slnkom, vysychajú; keď býva horúco, miznú zo svojho miesta.

18

Krútia sa stezky ich ciest, odchádzajú na pustinu a hynú.

19

Pozrú sa karavány z Témy, putujúce zástupy zo Šeby, ktoré sa nadejaly na ne!

20

Budú sa hanbiť, že v ne dúfaly; prijdú až ta a budú sa stydieť!

21

Lebo vy ste ním teraz, takým potokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa.

22

Či som povedal: Dajte mi!? Alebo: Uplaťte zo svojho majetku za mňa

23

a vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z ruky ukrutníkov?

24

Poučte ma, a ja budem mlčať, a vysvetlite mi, v čom som blúdil!

25

Aké prenikavé sú slová pravdy! Ale čo nakára vaše káranie?!

26

Či zamýšľate kárať slová? Lebo veď do vetra idú slová zúfalého!

27

Áno, o sirotu hádžete los a jednáte sa o svojho priateľa.

28

A tak teraz nech sa vám chce pozrieť na mňa, a istotne nebudem luhať do vašej tvári.

29

Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravedlivosť leží v tom!

30

Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy? -