Jób 41

1

Hľa, nádej človeka na neho je klamná. Alebo či sa dokonca už i na jeho pohľad rúti na zem?

2

Nikto nie je taký smelý, ani len aby ho zobudil. A kde kto potom sa postaví predo mnou?!

3

Kto ma kedy predišiel voľačím, aby som odplatil? Čokoľvek je pod všetkými nebesami, je moje.

4

Nebudem mlčať o jeho údoch o sile a kráse jeho ustrojenia.

5

Kto odkryje povrch jeho rúcha? S dvojitou svojou úzdou kto pristúpi?

6

Kto otvorí vráta jeho tvári? Okolo jeho zubov je strach.

7

Pýchou ryhy jeho štítov; každý je privrený jako tesná pečať.

8

Jeden prilieha k druhému tak, že vzduch nevojde medzi ne.

9

Každý ľne pevne k druhému; držia sa spolu a neodstávajú od seba.

10

Jeho kýchanie žiari svetlom a jeho oči sú jako riasy rannej zory.

11

Z jeho úst vychádzajú fakle; uletujú ohnivé iskry.

12

Z jeho chriapov vychádza dym; je to jako vrúci kotol a horiaca sitina.

13

Jeho dych rozpaľuje uhlie, a plameň vychádza z jeho úst.

14

V jeho šiji prebýva sila, a pred ním výskoky uteká strach.

15

Kusy jeho mäsa pevne sa držia. Všetko je na ňom ako uliate, ani sa nepohne.

16

Jeho srdce je uliate jako z kameňa, a je uliate, pevné jako spodný žernov.

17

Jeho dvihnutia sa boja i najsilnejší; zlyhajú od zdrtenia.

18

Keby ho niekto dostihol mečom, jeho meč neostojí, ani kopija ani strela ani pancier.

19

Považuje železo za slamu, za hnilé drevo meď.

20

Strela z luku ho nepohne na útek; kamene z praku sa mu obrátia na plevy.

21

Kyjak považuje za suché steblo; smeje sa šramotu kopije.

22

Pod ním je ostrie črepu; stelie hrot, ako čo by to bolo na blato.

23

Pôsobí, aby vrela hlbina jako hrniec; robí more nádobou strojenej masti.

24

Za ním svieti draha; považuje priepasť za bezvládne šediny.

25

Nie je mu podobného na zemi; ktorý by bol učinený tak, bez strachu.

26

Smele pozrie na čokoľvek vysoké; je kráľom nad všetkými šelmami.