Jób 4

1

Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:

2

Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!

3

Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;

4

tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.

5

A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.

6

Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?

7

Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?

8

Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.

9

Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.

10

Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;

11

starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.

12

Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.

13

V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,

14

nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.

15

Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.

16

Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:

17

Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?

18

Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.

19

A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.

20

Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.

21

Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.