Jób 37

1

Áno, preto sa trasie moje srdce strachom a skáče so svojho miesta.

2

Počujteže hrmot jeho hlasu a hovor, ktorý vychádza z jeho úst!

3

Púšťa ho popod všetky nebesia a svoje svetlo až na krýdla zeme.

4

Za ním reve hlas; hrmí hlasom svojej velebnosti a nezdŕža toho, keď sa čuje jeho hlas.

5

Silný Bôh hrmí predivne svojím hlasom, on, ktorý činí veľké veci, priveľké pre náš rozum.

6

Lebo snehu hovorí: Padaj na zem! Tak i spŕche dažďa a spŕche svojich mohutných dažďov.

7

Pečatí ruku každého človeka, aby poznali všetci ľudia, ktorí sú jeho dielom.

8

A divá zver vchádza do úkrytu a býva vo svojich brlohoch.

9

Z komory juhu prichádza víchrica a od severa zima.

10

Od dychu silného Boha povstáva mráz, a šírina vody sa sovrie.

11

Áno, vlahou obťažuje hustý oblak; naďaleko rozháňa oblak svojho svetla,

12

ktorý sa prevracia jeho riadením naokolo, aby tie veci vykonaly všetko to, čo im rozkazuje na tvári okruhu zeme,

13

buď čo do prútu za trest jeho zemi buď čo do milosti; dáva, aby to našlo svoj cieľ.

14

Nože počuj to, Jobe, postoj a pozoruj divy silného Boha!

15

Či vieš o tom, keď im nakladá niečo Bôh? Alebo kedy dá, aby sa zablesklo svetlo jeho oblaku?

16

Či vieš voľačo o tom, ako sa vznáša oblak? O divoch toho, ktorý je dokonalý čo do známosti?

17

Ty, ktorého rúcho stáva sa priteplým, keď utíši zem od poludnia?

18

Rozťahoval si s ním nebeskú oblohu, však? Silnú, jako liate zrkadlo.

19

Nože nám daj vedieť, čo mu povieme? Neupravíme reči pre tmu.

20

Či sa mu porozpráva, keď budem hovoriť? Či povie niekto slovo, aby bol pohltený?

21

A teraz síce nevidia ľudia svetla, ktoré svieti jasne na nebesiach; ale prejde vietor a vyčistí ich.

22

Od severa prichádza blesk ako zlato; ale nad Bohom je strašná sláva.

23

Čo do Všemohúceho, nenajdeme a nevystihneme ho; je prevysoký v sile; a keď aj je u neho súd a množstvo spravedlivosti, netrápi.

24

Preto sa ho boja ľudia. Nehľadí na nikoho z tých, ktorí sú múdreho srdca.