Jób 36

1

A ešte pokračoval Elíhu a riekol:

2

Počkaj trochu na mňa, a poviem ti, lebo mám ešte niečo hovoriť za Boha.

3

Vynesiem svoju známosť zďaleka a svojmu tvorcovi vzdám spravedlivosť.

4

Lebo istotne nebudú moje slová lživé; máš dokonalého čo do známosti pred sebou.

5

Hľa, silný Bôh je svrchovane mocný a nezamieta, svrchovane mocný a premúdreho srdca.

6

Nebude udržovať pri živote bezbožníka, ale dá súd biednych.

7

Neodvráti svojich očí od spravedlivého, ale ich posadzuje s kráľmi na trón a usadzuje ich ta na večnosť, a tak bývajú povýšení.

8

A jestli sú poviazaní reťazami a lapení sú do povrazov trápenia,

9

vtedy im oznamuje ich skutok a ich prestúpenia, že sa pozdvihli proti nemu.

10

A odhaľuje ich ucho pre kázeň a hovorí, aby sa navrátili od neprávosti.

11

Ak poslúchnu a budú mu slúžiť, ztrávia svoje dni v dobrom a svoje roky v rozkoši.

12

Ale ak neposlúchnu, nadídu na meč a zomrú v nevedomosti.

13

Ale ľudia pokryteckého srdca ukladajú hnev; nevolajú o pomoc, keď ich viaže.

14

Ich duša zomiera v mladosti a ich život medzi smilníkmi.

15

Vytrhuje strápeného v jeho trápení a v tiesni odhaľuje ich ucho.

16

A tak by istotne vyvábil i teba z tlamy súženia do priestranstva, kde neni úzkosti, a to, čo by sa položilo na tvoj stôl, bolo by plné tuku.

17

Ale ty si plný pravoty bezbožného; pravota a súd ťa držia na nohách.

18

Lebo nech ťa nezvedie prchlivosť rúhavo tlieskať rukami, ani nech ťa neodkloní množstvo výkupného.

19

Či ti tvoj krik pomôže z úzkosti alebo i všetko napätie sily?

20

Nedychti po noci, aby boly vyrvané národy so svojho miesta.

21

Chráň sa, aby si neobrátil svojej tvári k márnosti! Lebo to volíš radšej ako strádať.

22

Hľa, silný Bôh vládne velebne vo svojej sile! Kto je jemu podobný učiteľ?

23

Kto mu naložil jeho cestu? Alebo kto povie: Robíš neprávosť?

24

Pamätaj, aby si vyvyšoval jeho dielo, ktoré ospevujú ľudia.

25

Všetci ľudia ho vidia; smrteľný človek sa díva naň zďaleka.

26

Hľa, silný Bôh je taký velebný, že to nevieme pochopiť; počet jeho rokov sa nedá vystihnúť.

27

Lebo vyvodí kvapky vody; pršia ako dážď, podľa druhu jeho mhly,

28

ktorými tečú i najvyššie oblaky a kropia na mnohých ľudí.

29

Áno, či potom porozumie voľakto rozpätiu oblakov, hrmotu jeho stánu?

30

Hľa, rozprestiera nad sebou svoje svetlo a pokrýva korene mora.

31

Lebo tými vecami súdi ľudí a dáva pokrmu hojnosť.

32

Svoje ruky pokrýva svetlom hromu a velí mu, aby uderil do cieľa.

33

Ohlasuje o ňom jeho rachot, i ten dobytok, a čo ešte len keď už vystupuje!