Jób 32

1

Vtedy prestali tí traja mužovia odpovedať Jobovi, pretože bol spravedlivý vo svojich očiach.

2

Ale tu sa rozpálil hnev Elíhuva, syna Barachéla, Buzitu, z čeľade Rám-ov, na Joba sa rozpálil jeho hnev, pretože ospravedlňoval svoju dušu skôr než Boha.

3

I na jeho troch priateľov sa rozpálil jeho hnev, pretože nenašli odpovedi a odsudzovali Joba.

4

A Elíhu čakal na Joba i na jeho priateľov slovami, pretože boli starší vekom než on.

5

A vidiac Elíhu, že niet odpovedi v ústach tých troch mužov, rozpálil sa jeho hnev.

6

A tak odpovedal Elíhu, syn Barachéla, Buzitu, a riekol: Ja som mladý vekom, a vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál som sa vysloviť s vami to, čo viem,

7

a povedal som: Nech hovorí vek a množstvo rokov, tí nech dajú znať múdrosť.

8

Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými.

9

Nie sú vždy veľkí múdri, ani starci nerozumejú vždycky súdu.

10

Preto hovorím: Nože počuj mňa, nech i ja poviem, čo viem!

11

Hľa, čakal som na vaše slová; počúval som až na vašu umnosť, dokiaľ nevyzkúmate slov.

12

A bedlivo som vás pozoroval, a hľa, nie je toho, kto by pokarhal Joba, kto by z vás odpovedal na jeho reči.

13

Aby ste nepovedali: Našli sme múdrosť: Silný Bôh ho bude stíhať, nie človek!

14

Ale Job neobrátil proti mne reči, ale ani mu neodpoviem vašimi slovami.

15

Zľakli sa; neodpovedajú viacej; pošly im slová.

16

A či budem azda čakať, keď nehovoria, keď stoja, neodpovedajú viacej?

17

Odpoviem i ja svoj diel; poviem i ja to, čo viem.

18

Lebo som plný slov; soviera ma duch môjho lona.

19

Hľa, moja hruď je ako víno, ktoré nemá prieduchu, jako nové kožice, ide sa rozpuknúť.

20

Budem hovoriť, a uvoľní sa mi; otvorím svoje rty a budem odpovedať.

21

Nebudem hľadieť na ničiu osobu ani nebudem pochlebovať človekovi.

22

Lebo neviem pochlebovať. Rýchle by ma vychvátil ten, ktorý ma učinil!