Jób 31

1

Učinil som smluvu so svojimi očima, a čo by som mal hľadieť na pannu?

2

A jaký je podiel od Boha shora? Alebo jaké dedičstvo od Všemohúceho s výsostí?

3

Či nie zahynutie nešľachetnému a pomsta činiteľom neprávosti?

4

Či on azda nevidí mojich ciest? A počíta všetky moje kroky?

5

Jestli som chodil s márnosťou, a jestli moja noha spiechala ku ľsti,

6

nech ma odváži na váhe spravedlivosti a tak nech pozná Bôh moju bezúhonnosť.

7

Jestli sa môj krok odchýlil s cesty, a moje srdce odišlo za mojimi očima, a jestli ľpí na mojich rukách nejaká škvrna;

8

vtedy nech sejem, a iný nech jie, a moje potomstvo nech je vykorenené.

9

Jestli sa dalo zvábiť moje srdce k cudzej žene, alebo jestli som úkladil pri dveriach svojho blížneho,

10

vtedy nech melie moja žena inému, a nech sa zohýňajú nad ňou iní.

11

Lebo je to mrzkosť a je to neprávosť pred sudcov;

12

lebo je to oheň, ktorý žerie až do zahynutia a vykorenil by všetku moju úrodu.

13

Keby som bol opovrhol súdom svojho sluhu alebo svojej dievky, keď sa pravotili so mnou,

14

čo by som bol urobil, keby bol povstal silný Bôh a keby to bol vyhľadával, čo by som mu bol odpovedal?

15

Či azda ten, ktorý mňa učinil v živote matky, neučinil i jeho? A či nás oboch neutvoril jeden a ten istý v lone matky?

16

Ak som uňal z toho, čo si priali chudobní, a dal som hynúť očiam vdovy

17

a jedol som sám svoju skyvu, a nejedla z nej i sirota -

18

Lebo veď mi rástla od mojej mladosti jako otcovi, a od života svojej matky som ju vodil, vdovu -;

19

ak som videl hynúceho bez rúcha a díval som sa na toho, kto nemal čím sa odiať, na chudobného;

20

ak mi nedobrorečily jeho bedrá, a nehrial sa zo strihu mojich oviec;

21

ak som sa zahnal svojou rukou na sirotu, pretože som videl v bráne svoju pomoc;

22

nech odpadne moje plece od svojeho väzu, a moje rameno nech sa vylomí zo svojho kĺbu!

23

Lebo išiel na mňa strach pred zkazou silného Boha, a pre jeho velebnosť nemohol som vykonať takú vec.

24

Ak som položil zlato za svoju nádej a povedal som čistému zlatu: Moje dúfanie;

25

ak som sa radoval tomu, že mám veľa majetku, a že moja ruka získala tak mnoho;

26

ak som hľadel na svetlo slnka, že svieti, a na mesiac, ako ta ide spanile,

27

a moje srdce sa dalo tajne zviesť, a moja ruka im posielala bozky mojich úst -

28

Aj to by bola bývala neprávosť pred sudcu, lebo tak by som bol zaprel silného Boha hore -,

29

ak som sa radoval záhube svojho nenávistníka a bol som vzrušený radosťou, že ho stihlo zlé -

30

Ale nedal som hrešiť svojim ústam kliatbou žiadať jeho dušu -,

31

ak nehovorili ľudia môjho stánu, kde kto je vraj, kto by sa nebol najedol jeho mäsa?!

32

Pohostín nenocoval vonku; svoje dvere som otváral na cestu -,

33

ak som prikrýval svoje prestúpenie, ako robieva človek, skrývajúc svoju neprávosť vo svojom lone,

34

keď som sa azda bál veľkého davu, a desilo ma opovrženie rodín, a mlčal som nevychádzajúc zo dverí -

35

Oj, aby som mal toho, kto by ma vypočul! Tu hľa, je moje znamenie! Nech mi odpovie Všemohúci! A písmo aby som mal, ktoré napísal môj protivník!

36

Áno, vzal by som ho na svoje plece a ovinul by som si ho sťa korunu!

37

Oznámim mu počet svojich krokov a priblížim sa mu jako knieža -,

38

ak volá proti mne moja zem a spolu plačú jej brázdy;

39

ak som jedol jej úrodu bez peňazí, a pre mňa musela vzdychať duša jej držiteľov:

40

miesto pšenice nech vzíde tŕnie a miesto jačmeňa plevel. Dokončili sa slová Jobove.