Jób 30

1

A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda.

2

A načo by mi aj bola bývala sila ich rúk? Zhynula u nich vláda.

3

Nedostatkom a hladom zmorení, tí, ktorí obhrýzali vypráhlu zem, šero pustiny a púšte,

4

ktorí trhali zeliny po chrastinách, a koreň jalovca bol ich pokrmom.

5

Boli vyhnaní zpomedzi ľudí; kričali na nich ako na zlodeja,

6

takže museli bývať vo výmole potokov, v dierach prachu a skál.

7

Revali medzi chrastinami; boli sobraní pod tŕne,

8

synovia blázna i synovia človeka bez mena; boli vypudení zo zeme.

9

A teraz som sa stal ich pesničkou a som im vravou.

10

Ošklivia si ma; vzďaľujú sa odo mňa a neštítia sa pľuvať mi do tvári,

11

pretože Bôh rozviazal moju tetivu a ztrápil ma; preto odvrhli úzdu pred mojou tvárou.

12

Po pravici povstáva mladá sberba; podrážajú mi nohy a nahadzujú proti mne cesty svojej zhuby.

13

Rozryli môj chodník; dopomohli k mojej zkaze tí, ktorí sami nemajú spomocníka.

14

Prišli na mňa jako širokou trhlinou; valia sa jako búrka.

15

Hrôzy sa obrátili na mňa; stíha to moju dôstojnosť ako vietor, a moja spása pominula jako oblak.

16

A teraz sa moja duša rozlieva vo mne; pochytily ma dni trápenia.

17

Noc vrtá moje kosti a lúpi odo mňa, a moji hlodajúci, červy, neležia zaháľajúc.

18

Veľkou silou mení sa moje rúcho na nepoznanie; sviera ma to jako obojok mojej sukne.

19

Vrhol ma do blata, takže som podobný prachu a popolu.

20

Volám k tebe, Bože, o pomoc, a neodpovedáš mi; stojím, a len hľadíš a hľadíš na mňa.

21

Obrátil si sa mi v ukrutníka; mocou svojej ruky útočíš na mňa.

22

Vyzdvihol si ma do vetra a vysadil si ma naň a pôsobíš to, aby som sa rozplýval v hukote búrky.

23

Lebo viem, že ma obrátiš do smrti a do domu, do ktorého sa shromaždí každý živý.

24

Len že či nevystrie človek ruky i v rumoch; aj keď hynie, preto len kričí o pomoc.

25

Je pravda, že som plakal nad tým, kto prežíval tvrdé dni; že moja duša smútila nad chudobným.

26

Preto som s istotou očakával dobré, ale prišlo zlé; nadejal som sa na svetlo, a prišiel mrak.

27

Moje vnútornosti vrú a nechcú sa upokojiť; nadišly na mňa dni trápenia.

28

Chodím smutný bez svitu slnca; stojím v shromaždení a volám o pomoc.

29

Stal som sa bratom šakalov a druhom mladých pštrosov.

30

Moja koža sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti.

31

A tak sa obrátila moja harfa na zármutok a moja píšťala na hlas plačúcich.