Jób 3

1

Potom otvoril Job svoje ústa a zlorečil svojmu dňu.

2

A tak odpovedal Job a riekol:

3

Oj, aby bol zahynul deň, v ktorom som sa narodil, a noc, ktorá povedala: Chlapča sa počalo.

4

Nech sa obráti ten deň na tmu; nech sa nepýta po ňom Bôh s hora, ani nech nezasvieti naň svetlosť;

5

nech si ho vymenia tma a tôňa smrti, nech prebýva na ňom mrákava, a nech ho predesia čierňavy dňa!

6

Nech ta soberie tú noc mrákota; nech nie je pripojená ku dňom roku, nech nevojde do počtu mesiacov!

7

Hľa, aby tá noc bola bývala neplodnou, aby nebolo prišlo do nej plesanie!

8

Nech ju prekľajú tí, ktorí zlorečia dňu, hotoví zobudiť leviatána!

9

Nech sa zatmejú hviezdy jej šera, aby čakajúc na svetlo nedočkala sa ho ani nech neuvidí mihalníc rannej zory,

10

pretože nezavrela dverí môjho materinského života, aby bola zastrela trápenie od mojich očí.

11

Prečo som nezomrel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo života matky prečo som nezhynul?

12

Prečo ma kedy vzali na kolená a prečo na prsia, aby som ich požíval?

13

Lebo teraz by som ležal a odpočíval, spal by som a mal by som pokoj,

14

s kráľmi a radcami zeme, ktorí si staväli pustiny,

15

alebo s kniežatami, ktoré maly zlato a ktoré naplňovaly svoje domy striebrom.

16

Alebo prečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako nemluvňatá, ktoré nevidely svetla?

17

Tam prestávajú bezbožníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce.

18

Tam sú spolu bezpeční i väzni, nepočujú hlasu pohoniča.

19

Malý a veľký sú tam rovní, a sluha je tam prostý svojho pána.

20

Načo dáva Bôh utrápenému svetlo a život, tým, ktorí majú horkosť v duši?!

21

Ktorí očakávajú na smrť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako skrytých pokladov?

22

Ktorí by sa radovali, až by plesali, veselili by sa, keby našli hrob?

23

Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia?

24

Lebo pred mojím pokrmom prichádza moje vzdychanie, a moje revania sa rozlievajú ako voda,

25

pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa.

26

Nebol som hriešne ubezpečený ani som nemal pokoja ani som neodpočíval, a jednako prišla pohroma.