Jób 28

1

Lebo striebro má svoj prameň a zlato miesto, kde ho čistia;

2

železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď.

3

Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti.

4

Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta.

5

Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň.

6

Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato,

7

chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola;

8

nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev.

9

Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa;

10

rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko;

11

hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo...

12

Ale kde sa nájde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?

13

Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých.

14

Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa.

15

Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu.

16

Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír.

17

Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata.

18

Nespomína sa koral a kryštal, a nadobudnúť múdrosť je nad perly.

19

Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato.

20

A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?

21

Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá.

22

Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť.

23

Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto.

24

Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami.

25

Keď robil vetru váhu a meral vody mierou

26

robiac dažďu právo a cestu blesku hromov,

27

vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju.

28

A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.