Jób 27

1

A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:

2

Ako že žije silný Bôh, ktorý odmietnul môj súd, a Všemohúci, ktorý horkosťou naplnil moju dušu,

3

že tak iste, dokiaľ len bude vo mne dych môjho života a duch Boha v mojich nozdrách,

4

nebudú moje rty hovoriť neprávosti, ani môj jazyk nebude vravieť ľsti.

5

To nech je preč odo mňa, aby som vás uznal za spravedlivých vo vašich vineniach. Dokiaľ nezomriem, nedám odstrániť od seba svoju nevinu.

6

Držím sa svojej spravedlivosti ani sa jej nepustím. Moje srdce nebude potupovať niktorý z mojich dní.

7

Nech je môj nepriateľ ako bezbožník a ten, kto povstáva proti mne, jako nešľachetník.

8

Lebo jakáže je nádej pokrytca, keď vydiera, keď vytiahne Bôh jeho dušu?

9

Či počuje silný Bôh jeho krik, keď prijde na neho úzkosť?

10

Či azda bude sa kochať vo Všemohúcom? Či bude volať na Boha každého času?

11

Budem vás vyučovať o ruke silného Boha a toho, čo je u Všemohúceho, nezatajím.

12

Hľa, vy všetci ste videli; prečo tedy hovoríte takú márnosť?

13

To je podiel bezbožného človeka u silného Boha a dedičstvo ukrutníkov, ktoré vezmú od Všemohúceho.

14

Jestli sa aj rozmnožia jeho synovia, rozmnožia sa pod meč, a jeho potomci sa nenasýtia chleba.

15

Jeho pozostalí, ktorí unikli, pochovaní budú smrťou, a jeho vdovy nebudú plakať.

16

Keby nahromadil striebra jako prachu a nahotovil šiat ako blata,

17

nahotoví, ale spravedlivý oblečie, a čo do striebra, podelí nevinný.

18

Vystaví svoj dom ako moľ a jako búdu, ktorú spravil strážnik.

19

Ľahne bohatý, a nič nie je odpratané; otvorí svoje oči, a niet ho!

20

Hrôza ho zachváti jako voda; víchor ho ukradne vnoci.

21

Vychytí ho východný vietor, a pojde, a urve ho jako víchrica z jeho miesta.

22

Také veci vrhne na neho a nezľutuje sa; bude utekať pred jeho rukou, čo bude stačiť.

23

Tlieskať budú nad ním svojimi rukami a potupne budú pískať na neho z jeho miesta.