Jób 23

1

A Job odpovedal a riekol:

2

Ešte i dnes bude moje úpenie spúrou! Môj údel strádania je ťažší nad moje vzdychanie.

3

Oj, aby som vedel, kde by som ho našiel! Išiel by som až pred jeho prestol.

4

Predložil by som pred neho súd a svoje ústa by som naplnil dôkazmi.

5

Chcel by som zvedieť slová, ktorými by mi odpovedal, a porozumieť tomu, čo by mi riekol.

6

Či by sa pravotil so mnou vo svojej veľkej sile? Nie to, ale by ma pozorne vypočul.

7

Tam by sa pravotil s ním priamy človek spravedlivý, a navždy by som uniknul svojmu sudcovi.

8

Ale hľa, keď pojdem napred, neni ho, a keď nazad, nespozorujem ho.

9

naľavo, ak robí niečo, neuvidím ho; ak zahne napravo, neuzriem ho.

10

Lebo zná, jaká je cesta u mňa; keď ma bude zkúšať, vyjdem ako zlato.

11

Moja noha sa držala jeho kroku; ostríhal som jeho cestu a neodchýlil som sa

12

ani som neuhnul od prikázania jeho rtov; nad svoj stanovený diel pokrmu som schoval reči jeho úst.

13

Ale keď on trvá na jednom, ktože ho odvráti? A keď si zažiada niečo jeho duša, aj to učiní.

14

A istotne vykoná i to, čo ustanovil o mne. A podobných vecí je mnoho pri ňom.

15

Preto sa desím jeho tvári, keď premýšľam o tom, strachujem sa pred ním.

16

A silný Bôh zmalátnil moje srdce, a Všemohúci ma predesil.

17

Oj, že nie som zničený od tmy! A bol by tak ukryl predo mnou mrákotu.