Jób 20

1

A odpovedal Cófar Naamatský a riekol:

2

Tak tedy moje myšlienky ma nútia odpovedať, a to zato, že to súri vo mne.

3

Kázeň, ktorá vrhá potupu na mňa, čujem, a duch mi káže odvetiť z môjho umu.

4

Či ty vieš to, čo bolo od veku, odkedy Bôh postavil človeka na zemi:

5

že plesanie bezbožných je len hen z blízka, a že radosť pokrytca trvá len na chvíľu?

6

Keby jeho pýcha vystúpila až do neba, a jeho hlava keby sa dotkla oblaku,

7

jednako zahynie na večnosť ako jeho lajno. Tí, ktorí ho vídali, povedia: Kam sa podel?

8

Zaletí jako sen, a nenajdú ho, a bude zahnaný jako videnie noci.

9

Oko, ktoré ho vídalo, neuvidí ho viacej, ani ho viacej neuzrie jeho miesto.

10

Jeho synovia budú hľadať priazne chudobných, a jeho ruky navrátia jeho nespravedlivo nadobudnutý majetok.

11

Jeho kosti sú plné vlahy jeho mladosti; ale to všetko spolu s ním ľahne do prachu.

12

Ak sladí v jeho ústach zlosť, a on ju utajuje pod svojím jazykom,

13

šetrí ju a neopustí jej, ale ju zdržuje medzi svojimi ďasnami:

14

jeho pokrm sa premení v jeho črevách, na žlč jedovatých hadov v jeho vnútornostiach.

15

Pohltil majetok, ale ho vyvráti; silný Bôh ho vyženie z jeho brucha.

16

Bude ssať jed ľútych hadov; jazyk vretenice ho zabije.

17

Nebude smieť vidieť potoky, rieky tokov medu a mlieka.

18

Navráti cudziu prácu únavnú a nezhltne, jako i majetok, ktorý získal zámenou, a nebude plesať.

19

Lebo drvil, opúšťal chudobných; olúpil dom, a nevystavil ho.

20

Lebo neznal pokoja vo svojom lone a tak ani nezachráni ničoho zo svojich vzácností.

21

Nezostalo ničoho z jeho žrádla; preto ani nepotrvá jeho dobré.

22

V plnosti jeho dostatku bude mu úzko; každá ruka utrápeného prijde na neho.

23

Nech len má, čím by naplnil svoje brucho; Bôh pošle na neho páľu svojho hnevu a dá to pršať na neho pri jeho pokrme.

24

Bude utekať pred železnou zbraňou; medené lučište ho prebodne.

25

Vytasí meč, ale vyjde z jeho vlastného tela, a lesklá oceľ vyjde z jeho žlči, kým budú na ňom hrôzy smrti.

26

Samá tma je skrytá pre jeho poklady; strávi ho oheň, ktorý nebol rozdúchaný, a spasie ostatok v jeho stáne.

27

Nebesia odhalia jeho neprávosť, a zem povstane proti nemu.

28

Odstehuje sa úroda jeho domu; rozplynie sa to všetko v deň jeho hnevu.

29

To je podiel bezbožného človeka od Boha a dedičstvo, pririeknuté mu od silného Boha.