Jób 19

1

Na to zase odpovedal Job a riekol:

2

Dokedy budete trápiť moju dušu a dokedy ma budete drtiť rečami?

3

Toto ste ma už desaťkrát zhanili. Či sa nehanbíte, že ma tak mučíte?

4

Ale nech je tak, že som naozaj zblúdil; môj blud zostane pri mne.

5

Jestli sa skutočne honosíte proti mne a karháte na mne moju potupu,

6

vtedy vedzte, že ma Bôh sprevrátil a obňal ma svojou sieťou.

7

Hľa, jestli kričím pre násilie, neodpovedá sa mi; volám o pomoc, neni súdu.

8

Ohradil moju stezku tak, že neprejdem, a na moje chodníky položil tmu.

9

Svliekol so mňa moju slávu a ta preč odstránil korunu mojej hlavy.

10

Rozboril ma na všetkých stranách, a idem ta, a vyvrátil ako strom moju nádej.

11

K tomu zapálil proti mne svoj hnev a považuje ma sebe tak ako svojich protivníkov.

12

Razom prišly jeho čaty, vysypali proti mne svoju cestu a táboria vôkol môjho stánu.

13

Mojich bratov vzdialil odo mňa, a moji známi sa mi cele odcudzili.

14

Moji príbuzní vystali a moji známi zabudli na mňa.

15

Moji spoludomáci a moje dievky ma považujú za cudzieho; stal som sa cudzozemcom v ich očiach.

16

Volám na svojho sluhu, ale neodpovedá, i keď ho pekne prosím svojimi ústy.

17

Môj dych je cudzí mojej žene a cudzia moja pokorná prosba synom môjho lona.

18

Ešte i decká mnou pohŕdajú; i keď chcem vstať, hovoria proti mne.

19

Zošklivili si ma všetci mužovia mojej rady, a tí, ktorých milujem, obrátili sa proti mne.

20

Moja kosť lipí na mojej koži a na mojom mäse, a unikol som iba s kožou svojich zubov.

21

Zľutujte sa nado mnou, zľutujte sa nado mnou vy, moji priatelia, lebo ruka Božia sa ma dotkla.

22

Prečo ma prenasledujete jako silný Bôh a nenasýtite sa už môjho mäsa?

23

Oj, aby boly spísané moje reči! Oj, aby boly zaznačené do knihy!

24

Železným rydlom a olovom; aby boly na večnosť vytesané do skaly!

25

Ale ja viem, že môj vykupiteľ žije a posledný sa postaví nad prachom.

26

A keď raz toto všetko rozborí moju kožu, potom zo svojho tela uvidím Boha,

27

ktorého ja uvidím sebe, a moje oči budú vidieť a nie cudzí. Moje ľadviny hynú v mojej vnútornosti.

28

Istotne by ste mali povedať: Načo ho máme prenasledovať? Keď sa koreň dobrej veci nachodí vo mne.

29

Bojte sa meča, lebo pomsta za neprávosti je meč. Aby ste vedeli, že bude súd!