Jób 16

1

Zase odpovedal Job a riekol:

2

Počul som mnoho podobných vecí. Tešitelia na trápenie ste vy všetci.

3

Či už raz bude koniec slovám vetra, alebo čo ťa pobáda, že odpovedáš?

4

I ja by som chcel hovoriť tak ako vy! Oj, aby bola vaša duša na mieste mojej duše, chcel by som i ja pospájať slová proti vám a pokývať nad vami svojou hlavou!

5

Nie, ale by som vás posilňoval svojimi ústami, a sústrasť mojich rtov by miernila váš bôľ. -

6

Ak hovorím, neumenšuje sa moja bolesť, a keď nechám tak, čo z toho ide odo mňa?

7

Áno, teraz ma znavil; spustošil si, Bože, celú moju družinu

8

a svraštil si ma, čo mi je za svedka, a moja vychudlosť povstala proti mne; svedčí do mojej tvári.

9

Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči.

10

Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne.

11

Silný Bôh ma vydal nešľachetníkovi; vrhol ma do rúk bezbožníkom.

12

Bol som bezpečný a na pokoji, a zdrtil ma a pochytiac ma za šiju roztrepal ma a postavil si ma za terč.

13

Obkľúčili ma jeho strelci, rozťal moje ľadviny a nešetril; vylial moju žlč na zem.

14

Roztrhol ma jako nejakú stenu, trhlinu na trhlinu; pobehol proti mne sťa nejaký silák.

15

Smútočné vrece som si ušil na svoju zjazvenú kožu a svoj roh som strčil do prachu.

16

Moja tvár je rudá od plaču a na mojich mihalniciach tôňa smrti.

17

Napriek tomu, že nieto nijakej ukrutnosti v mojich rukách, a moja modlitba je čistá.

18

Oj, zem, nepokry mojej krvi, ani nech nie je miesta môjmu kriku!

19

I teraz, hľa, na nebesiach je môj svedok, a ten, kto dosvedčí za mňa, je na výsostiach.

20

Moji priatelia sú mojimi posmievačmi; moje oko slzí k Bohu.

21

Ale oj, aby sa niekto smel pravotiť za muža s Bohom a syn človeka za svojho blížneho!

22

Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pojdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.