Jób 13

1

Hľa, všetko to videlo moje oko, počulo moje ucho a porozumelo tomu.

2

Jako čo vy viete, viem i ja; neležím padlý ďalej od svetla ako vy.

3

Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa pokonávať so silným Bohom.

4

Lež vy kujete lož; lekári ste na nič vy všetci.

5

Oj, aby ste aspoň mlčali, a bolo by vám to za múdrosť!

6

Nože počujte môj dôvod a pozorujte na pravotu mojich rtov!

7

Či za silného Boha budete hovoriť neprávosť alebo či za neho budete hovoriť lesť?

8

Či chytajúc mu stranu budete hľadieť na jeho osobu? Či sa budete pravotiť za silného Boha?

9

Či vám to bude na dobré, keď vás prezkúma? Alebo či ho oklamete, jako niekto oklame človeka?

10

Ba istotne vás bude karhať, jestliže tajne a stranícky hľadíte na osobu.

11

Či vás nedesí jeho dôstojnosť, ani nepripáda na vás jeho strach?

12

Vaše pamäti, ktorými ma poučujete, sú príslovia z popola; vaše bašty, za ktoré sa kryjete, budú baštami z hliny.

13

Mlčte, nechajte ma, a ja budem hovoriť, nech už prijde na mňa čokoľvek.

14

Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov? A prečo vložiť svoju dušu do svojej ruky?

15

Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho. A však o svoje cesty sa budem pokonávať pred jeho tvárou.

16

Aj on sám mi bude záchranou, lebo pokrytec neprijde pred jeho tvár.

17

Nože dobre počujte moje reči a pozorujte svojimi ušami na to, čo budem hovoriť!

18

Tu hľa, usporiadal som súd: viem, že ja budem spravedlivý.

19

Kde kto sa bude pravotiť so mnou? Lebo vtedy budem mlčať a zomriem.

20

Len dvoch vecí, ó, Bože, mi neučiň, a vtedy sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:

21

Vzdiaľ svoju ruku odo mňa a nech ma nedesí tvoja hrôza!

22

A potom volaj, a ja sa ohlásim, alebo budem ja hovoriť, a ty mi odpovedaj.

23

Koľko je mojich neprávostí a hriechov? Oznám mi moje prestúpenie a môj hriech!

24

Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma považuješ za svojho nepriateľa?

25

Či azda budeš plašiť list, zmietaný vetrom? A či budeš stíhať uschlé steblo?

26

Lebo zapisuješ horkosti proti mne a dávaš mi do dedičstva neprávosti mojej mladosti.

27

Dávaš moje nohy do klady a strežieš všetky moje stezky; ideš mi všade v zápätí.

28

Kým sa človek rozpadáva jako práchnivo, jako rúcho, ktoré žerie moľ.