Jób 12

1

A Job odpovedal a riekol:

2

Skutočná pravda, že ste vy ľudia, a že s vami zomrie múdrosť.

3

I ja mám srdce, rozum, ako vy: neležím padlý ďalej od vás, a u koho by nebolo podobného poznania?

4

Za posmech som svojmu vlastnému priateľovi; človek, ktorý volával k Bohu, a ohlasoval sa mu; za posmech je spravedlivý a bezúhonný.

5

Opovrhnutou fakľou, podľa mienky toho, kto žije bezpečne, je ten, kto stojí blízko tých, ktorých noha klesá.

6

Bezstarostné sú stány lúpežníkov a nádejné tých, ktorí popudzujú silného Boha, tých, ktorých uvedie Bôh do svojej ruky.

7

Ale nože sa opýtaj hoci hoväda, a poučí ťa, a nebeského vtáka, a oznámi ti,

8

alebo hovor zemi, a poučí ťa, a budú ti o tom rozprávať ryby mora.

9

Ktoré zo všetkého toho by nevedelo, že to učinila ruka Hospodinova?!

10

V ktorého ruke je duša každého toho, čo je živé, jako i duch každého tela človeka!

11

Či azda ucho nezkúša slov, ako ďasno si ochutnáva pokrm?

12

Pri starcoch je múdrosť a pri ľuďoch dlhého veku rozumnosť.

13

U neho je múdrosť a hrdinská sila; jeho je rada a rozumnosť.

14

Hľa, sborí, a nepostaví sa; zavrie človeka, a neotvorí sa.

15

Hľa, zahatí vody, a vyschnú, a keď ich pošle, podvrátia zem.

16

U neho je sila i bytie; jeho je ten, kto blúdi, i ten, kto uvodí do bludu.

17

Vodí radcov za sebou bosých a zo sudcov robí bláznov.

18

Rozväzuje kázeň kráľov a pútajúc ich pripasuje opasok na ich bedrá.

19

Uvodí kňazov v nerozum a vyvracia mocných.

20

Odníma rty ľuďom, ktorí sa na ne spoliehajú, a berie starcom rozumný súd.

21

Vylieva potupu na kniežatá a uvoľňuje opasok mocných.

22

Odkrýva hlboké veci zo tmy a vyvodí tôňu smrti na svetlo.

23

Zveličuje národy a hubí ich; rozširuje národy a zavodí ich.

24

Odníma srdce hlavám ľudu zeme a činí to, aby blúdili po púšti, tam, kde niet cesty.

25

Tápajú vo tme a nemajú svetla, a pôsobí to, aby blúdili jako opilý.