Jób 11

1

Tu odpovedal Cófar Naamatský a riekol:

2

Či azda množstvo slov má zostať bez odpovedi? Ale je isté, že muž hojných rtov nebude spravedlivý.

3

Tvoje márne reči umlčujú ľudí; posmievaš sa, a niet toho, kto by ťa zahanbil,

4

a hovoríš: Moja náuka, je čistá, a vraj som čistý, Bože, v tvojich očiach.

5

Ale oj, aby prehovoril Bôh a aby otvoril proti tebe svoje rty!

6

Vtedy by ti oznámil tajomstvá múdrosti, lebo dvakrát toľko si zaslúžil vskutku a vedz, že ti Bôh dáva zabudnúť mnoho z tvojej neprávosti.

7

Či azda vystihneš hlbiny bytosti Boha? Či dosiahneš až po dokonalosť Všemohúceho?

8

Tam výšiny nebies - čo učiníš? Hlboké pod peklo - čo poznáš?

9

Miera toho dlhšia ako zem a širšia ako more. -

10

Jestli ta prejde Bôh a zavrie alebo keď svolá shromaždenie na súd, kto mu zabráni?

11

Lebo on zná ničomných ľudí márnych a vidí neprávosť a nepozoroval by?

12

A preto prázdny človek nech nadobudne rozumu, a divoké osľa nech sa preporodí v človeka! .

13

Ak ty nastrojíš svoje srdce a rozprestrieš svoje ruky k nemu,

14

- jestli je neprávosť v tvojej ruke, vzdiaľ ju od seba a nedopusti, aby v tvojich stánoch prebývala nešľachetnosť -

15

áno, vtedy pozdvihneš svoju tvár bez poškvrny; budeš stáť neochvejne a nebudeš sa báť;

16

lebo ty zabudneš na trápenie; budeš naň spomínať ako na vody, ktoré sa pominuly,

17

a tvoj pozemský život nastane jasnejší nad poludnie, a nech by bolo tma, bude jako ráno.

18

A budeš dúfať, lebo bude nádej, a keď poprezeráš príbytok, ľahneš si bezpečne

19

a položiac sa budeš ležať v pokoji, a nebude nikoho, kto by poplašil, a mnohí budú hladkať tvoju tvár.

20

Ale oči bezbožných sa zatmejú, a útočište im zahynie, a ich nádej vydýchnutie duše.