Ester 3

1

Po týchto udalostiach zveličil kráľ Ahasver Hámana, syna Hammedátu Agagského, a vyvýšil ho, takže postavil jeho stolicu nado všetky kniežatá, ktoré boly s ním.

2

A všetci služobníci kráľovi, ktorí boli v bráne kráľovej, kľakali a klaňali sa Hámanovi, lebo tak bol rozkázal o ňom kráľ; ale Mardocheus nekľakol ani sa nepoklonil.

3

Vtedy povedali služobníci kráľovi, ktorí boli v bráne kráľovej, Mardocheovi: Prečo ty prestupuješ prikázanie kráľovo?

4

A stalo sa, keď mu len hovorili o tom deň ako deň, a neposlúchol ich, že to oznámili Hámanovi, aby videli, či budú stáť slová Mardocheove, lebo im oznámil, že je on Žid.

5

A keď videl Háman, že Mardocheus nekľaká ani sa mu neklania, vtedy bol Háman naplnený veľkým hnevom.

6

A pohŕdal ním vo svojich očiach natoľko, že nepovažoval toho za hodné vystrieť ruku len na samého Mardochea; lebo mu boli oznámili národ Mardocheov, a tak hľadal Háman vyhladiť všetkých Židov, kde ktorí boli v celom kráľovstve Ahasverovom, celý národ Mardocheov.

7

A tedy prvého mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac nísan, dvanásteho roku kráľa Ahasvera, hodili púr, to jest los, pred Hámanom, a tak hádzali zo dňa na deň a z mesiaca na mesiac, až do dvanásteho, ktorý to mesiac je adar.

8

A Háman riekol kráľovi Ahasverovi: Je nejaký národ, rozptýlený a oddelený od iných medzi národami po všetkých krajinách tvojho kráľovstva, a ich, toho národa zákony sú rozdielne od zákonov všetkých národov, a kráľových zákonov nezachovávajú. Preto nie je to na prospech kráľovi nechať ich na pokoji.

9

Jestli sa to vidí kráľovi za dobré, nech sa napíše, aby ich vyhubili, a odvážim desať tisíc hrivien striebra do rúk tým, ktorí konajú kráľovu prácu, aby ich vniesli medzi poklady kráľove.

10

A kráľ snímuc svoj prsteň so svojej ruky dal ho Hámanovi, synovi Hammedatovmu, Agagskému, protivníkovi Židov.

11

A kráľ povedal Hámanovi: To striebro je dané tebe i ten ľud, aby si s ním spravil to, čo sa ti ľúbi.

12

Vtedy boli povolaní pisári kráľovi, prvého mesiaca, trinásteho dňa. Toho dňa bolo napísané všetko tak, ako to rozkázal Háman vladárom kráľovým a vojvodom, ktorí boli nad každou krajinou, a kniežatám každého národa, každej krajine podľa jej písma a každému národu podľa jeho jazyka; v mene kráľa Ahasvera to bolo napísané a zapečatené prsteňom kráľovým.

13

A listy boly poslané po behúňoch do všetkých krajín kráľových, aby plienili, vraždili a zahubili všetkých Židov od mladého do starého, deti i ženy jedného dňa, trinásteho dňa dvanásteho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac adar, a ich ulúpený majetok aby pobrali za korisť.

14

Odpis toho písma, aby bol vydaný taký zákon po všetkých jednotlivých krajinách, bol poslaný otvorený, verejný všetkým národom, aby boli hotoví na ten deň.

15

Vtedy vyšli behúni, hnaní slovom kráľovým, aby sa ponáhľali. A zákon bol vydaný na hrade Súsane. A kráľ a Háman si sadli, aby pili, kým mesto Súsan bolo celé zdesené a zmätené.