Nehemiáš 1

1

Slová Nehemiáša, syna Chachaliášovho. A stalo sa dvadsiateho roku v mesiaci kisleve, keď som ja bol na hrade Susane,

2

že prišiel Chanani, jeden z mojich bratov, on aj s niektorými mužmi z Judska, ktorých som sa pýtal na Židov, uniklých záhube, ktorí boli pozostali zo zajatia, a na Jeruzalem.

3

A riekli mi: Pozostalí, ktorí pozostali zo zajatia tam v tej krajine, sú vo veľkom súžení a v potupe, i múr Jeruzalema je rozborený, a jeho brány sú spálené ohňom.

4

A stalo sa, keď som počul tie slová, že som sadol a plakal som a smútil som niekoľko dní, postil som sa a modlil pred Bohom nebies.

5

A riekol som: Prosím, ó, Hospodine, Bože nebies, Bože, veľký a strašný, ktorý ostríhaš smluvu a milosť tým, ktorí ťa milujú, a ktorí ostríhajú tvoje prikázania,

6

nech pozoruje, prosím, tvoje ucho, a nech sú tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú sa ja modlím pred tebou dnes, vodne i vnoci, za synov Izraelových, tvojich služobníkov, a vyznávam hriechy synov Izraelových, ktorými sme hrešili proti tebe, i ja i dom môjho otca sme hrešili.

7

Hrubo sme hrešili proti tebe a neostríhali sme prikázaní a ustanovení ani súdov, ktoré si prikázal Mojžišovi, svojmu služobníkovi.

8

Rozpomeň sa, prosím, na slovo, ktoré si prikázal Mojžišovi, svojmu služobníkovi, povediac: Vy zhrešíte dopustiac sa nevernosti, ja vás rozptýlim medzi národy.

9

Ale keď sa navrátite ku mne a budete ostríhať moje prikázania a budete ich činiť, keby boli niektorí z vás zahnaní až na konci nebies, aj odtiaľ ich shromaždím a dovediem ich na miesto, ktoré som si vyvolil na to, aby tam prebývalo moje meno.

10

A oni sú predsa tvojimi služobníkmi a tvojím ľudom, ktorých si si vykúpil svojou velikou silou a svojou mocnou rukou.

11

Prosím tedy, ó, Pane, nech pozoruje tvoje ucho na modlitbu tvojho služobníka a na modlitbu tvojich služobníkov, ktorí si žiadajú báť sa tvojho mena, a daj dnes, prosím, svojmu služobníkovi zdaru a daj mu najsť zľutovanie pred tým mužom. A ja som bol pohárnikom kráľovým.