2 Kroník 18

1

A tedy Jozafat mal veľké bohatstvo a veľkú slávu. Ale sa spriaznil s Achabom.

2

Potom po rokoch odišiel k Achabovi dolu do Samárie. A Achab nabil pre neho drobného dobytka a volov, množstvo, i pre ľud, ktorý prišiel s ním a nahováral ho, aby išiel hore proti Rámot-gileáda.

3

A Achab, izraelský kráľ, povedal Jozafatovi, judskému kráľovi: Či pojdeš so mnou do Rámot-gileáda? A on mu odpovedal: Ja som ako ty, a môj ľud ako tvoj ľud, a budem s tebou v tom boji.

4

Potom riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Opýtaj sa dnes, prosím, na slovo Hospodinovo.

5

A izraelský kráľ shromaždil prorokov štyristo mužov a povedal im: Či máme ísť do Rámot-gileáda do vojny, a či mám nechať tak? A oni odpovedali: Iď hore, a Bôh ho dá do ruky kráľovej.

6

Ale Jozafat riekol: Či tu už neni proroka Hospodinovho, aby sme sa opýtali toho?

7

Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Je tu ešte jeden muž, skrze ktorého by bolo možno opýtať sa Hospodina; ale ja ho nenávidím, lebo mi nikdy neprorokuje dobrého, ale vždycky zlé. Je to Micheáš, syn Jimlu. Avšak Jozafat povedal: Nech tak nehovorí kráľ!

8

Vtedy zavolal izraelský kráľ jedného komorníka a povedal: Doveď sem rýchle Micheáša, syna Jimlu!

9

Medzitým izraelský kráľ a Jozafat, judský kráľ, sedeli každý na svojom tróne, odiati kráľovským rúchom. A sedeli na voľnom priestore pri vchode do brány mesta Samárie. A všetci tí proroci prorokovali pred nimi.

10

A Cedekiáš, syn Kenaánov, si bol spravil železné rohy a povedal: Takto hovorí Hospodin: Týmito budeš drgať Sýrov, dokiaľ len im neučiníš konca.

11

A všetci proroci prorokovali tak a vraveli: Iď hore do Rámot-gileáda a konaj šťastne, a Hospodin dá do ruky kráľovej.

12

A posol, ktorý išiel zavolať Micheáša, mu hovoril: Hľa, slová prorokov, ako by jednými ústy, predpovedajú kráľovi dobré veci; nech je tedy, prosím, tvoje slovo jako slovo niektorého z nich, a hovor dobré.

13

Ale Micheáš riekol: Ako že žije Hospodin, že to, čo povie môj Bôh, iba to budem hovoriť.

14

Keď potom prišiel ku kráľovi, povedal mu kráľ: Micheášu, či máme ísť proti Rámot-gileáda do vojny, a či mám nechať tak? A on riekol: Iďte hore a konajte šťastne, a budú daní do vašej ruky.

15

A kráľ mu povedal: Koľko ráz ťa mám zaviazať prísahou, že mi nebudeš hovoriť iné ako pravdu v mene Hospodinovom?

16

Vtedy riekol: Videl som všetok ľud Izraelov rozptýlený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A Hospodin riekol: Títo nemajú pána; nech sa navrátia každý do svojho domu v pokoji.

17

Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Či som ti nepovedal, že mi nebude prorokovať dobré, ale iba zlé?

18

A ešte riekol: Preto počujte slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na jeho tróne, a všetko vojsko nebies stálo po jeho pravici a po jeho ľavici.

19

A Hospodin riekol: Kto oklame Achaba, izraelského kráľa, aby odišiel hore a padol v Rámot-gileáda? Na to hovoril ktorý čo, jeden hovoril to, a druhý hovoril iné.

20

Vtedy vyšiel nejaký duch a postavil sa pred Hospodinom a povedal: Ja ho oklamem. A Hospodin mu riekol: Akým spôsobom?

21

A on odpovedal: Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Na to mu riekol: Oklameš, aj zmôžeš, vyjdi a učiň tak!

22

A teraz hľa, Hospodin dal lživého ducha do úst týchto tvojich prorokov, a Hospodin hovoril proti tebe zlé.

23

Vtedy pristúpil Cedekiáš, syn Kenaánov a uderil Micheáša na líce a povedal: Kde - ktorou cestou odišiel duch Hospodinov odo mňa, aby hovoril tebe?

24

Na to riekol Micheáš: Hľa, uvidíš toho dňa, keď pojdeš z izby do izby, aby si sa skryl.

25

A izraelský kráľ povedal: Pojmite Micheáša, a zaveďte ho zpät k Amonovi, kniežaťu mesta, a k Joašovi, synovi kráľovmu.

26

A poviete: Takto hovorí kráľ: Vsaďte tohoto do žalára a dávajte mu jesť chlieb súženia a piť vodu súženia, dokiaľ sa nenavrátim v pokoji.

27

Ale Micheáš povedal: Ak sa ty naozaj navrátiš v pokoji, nehovoril Hospodin skrze mňa. A doložil: Počujte to, ľudia, všetci!

28

A tak odišiel hore izraelský kráľ i Jozafat, judský kráľ, proti Rámot-gileáda.

29

A izraelský kráľ povedal Jozafatovi: Prestrojiť sa, a tak ísť do boja; ale ty si len obleč svoje rúcho. A tedy sa prestrojil izraelský kráľ, a tak išli do boja.

30

A sýrsky kráľ prikázal veliteľom nad svojimi vozmi a riekol: Nebojujte ani s malým ani s veľkým, ale iba s izraelským kráľom samotným.

31

A bolo, keď uvideli velitelia nad vozmi Jozafata, že riekli: To je izraelský kráľ! A obrátili sa dookola proti nemu bojovať. Vtedy skríkol Jozafat, a Hospodin mu pomohol, a Bôh ich odvábil od neho.

32

A stalo sa, keď uvideli velitelia nad vozmi, že to nie je izraelský kráľ, že sa obrátili preč od neho.

33

V tom nejaký muž natiahol lučište vo svojej prostote a postrelil izraelského kráľa tam, kde sa pancier spojuje. Preto povedal vozkovi: Obráť svoje ruky a vyvez ma z vojska, lebo som nemocný.

34

A keď sa rozmohol boj toho dňa, premáhal sa izraelský kráľ a stál na voze naproti Sýrom až do večera a zomrel o čase, keď zapádalo slnko.