2 Samuelova 14

1

A keď zvedel Joáb, syn Ceruje, že srdce kráľovo túži po Absalomovi,

2

poslal Joáb do Tekoe a doviedol odtiaľ múdru ženu, ktorej povedal: Nože rob, ako keby si smútila a obleč si, prosím, smútočné rúcho a nepomaž sa olejom, ale buď ako žena, ktorá už dlhý čas smúti za mŕtvym.

3

Pojdeš ku kráľovi a budeš mu takto hovoriť. A tak vložil Joáb tie slová do jej úst.

4

A tedy žena Tekoanka vravela kráľovi a padnúc na svoju tvár na zem poklonila sa a riekla: Pomôž, ó, kráľu!

5

A kráľ jej povedal: Čo chceš? A ona riekla: Ale som žena vdova, a môj muž zomrel.

6

A tvoja dievka mala dvoch synov, ktorí sa povadili na poli, a pretože nebolo medzi nimi toho, kto by bol vyslobodil, uderil jeden druhého a zabil ho.

7

A hľa, povstala celá rodina na tvoju dievku a hovoria: Vydaj toho, ktorý zabil svojho brata, aby sme ho zabili za život jeho brata, ktorého zavraždil, a vyhladíme aj dediča! A tak vyhasia aj moju iskru, ktorá ešte pozostala, aby nezanechali môjmu mužovi mena ani zbytku na tvári zeme.

8

A kráľ povedal žene: Iď do svojho domu, a ja rozkážem o tebe.

9

Ale žena Tekoanka povedala kráľovi: Na mňa, môj pán kráľ, nech padne tá neprávosť a na dom môjho otca, a kráľ a jeho trón nech je bez viny.

10

A kráľ povedal: Toho, kto by ti ešte niečo hovoril, doveď ku mne, a nedotkne sa ťa viacej.

11

A riekla: Nech sa, prosím, rozpomenie kráľ na Hospodina, svojho Boha, aby sa nerozmnožili pomstitelia krvi, ktorí by chceli zahubiť, a aby nezahladili môjho syna. A on povedal na to: Jako že žije Hospodin, že ani vlas tvojho syna nepadne na zem.

12

No, žena riekla: Dovoľ, prosím, žeby prehovorila tvoja dievka k svojmu pánovi kráľovi ešte slovo. A povedal: Hovor!

13

A žena riekla: A prečo si ty myslel podobnú vec proti ľudu Božiemu? Lebo kráľ hovoriac túto reč je ako ten, kto sa dopúšťa viny, keď nechce kráľ zpät dopraviť svojho vyhnaného.

14

Lebo je isté, že všetci pomrieme a sme jako vody, rozliate na zem, ktoré nie je možné zase sobrať. A Bôh, hoci nehľadí na ničí život, jednako len hľadá spôsob, aby nevyhnali od neho vyhnaného.

15

A teraz, že som prišla hovoriť s kráľom, svojím pánom, toto slovo, stalo sa to preto, že ma strašil ľud, a preto riekla tvoja dievka: Nech prehovorím s kráľom, možno, že kráľ vyplní žiadosť svojej služobnice.

16

Lebo kráľ vyslyší a vytrhne svoju služobnicu z ruky toho muža, ktorý chce zahladiť mňa i môjho syna spolu z dedičstva Božieho.

17

A taktiež povedala tvoja dievka: Nechže mi je slovo môjho pána kráľa na upokojenie, lebo môj pán kráľ je ako anjel Boží, ochotný vypočuť, už či je dobré a či zlé. A Hospodin, tvoj Bôh, nech je s tebou!

18

A kráľ odpovedal a riekol žene: Nezataj, prosím, predo mnou ničoho, na čo sa ťa opýtam. A žena povedala: Nech hovorí, prosím, môj pán kráľ.

19

Vtedy povedal kráľ: Či nie je s tebou ruka Joábova vo všetkom tomto? A žena odpovedala a riekla: Jako že žije tvoja duša, môj pán kráľ, nemožno uchýliť sa ani napravo ani naľavo nikomu od ničoho toho, čo hovoril môj pán kráľ, lebo on, tvoj služobník Joáb, mi to rozkázal a on položil do úst tvojej dievky všetky tieto slová.

20

Aby som tak obrátila tvár veci, to učinil tvoj služobník Joáb. Ale môj pán je múdry, ktorého múdrosť je ako múdrosť anjela Božieho, ktorý vie všetko, čo sa deje na zemi.

21

Preto povedal kráľ Joábovi: Nože hľa, učinil som tú vec. Iď tedy a doveď zpät chlapca, Absaloma.

22

Vtedy padnul Joáb na svoju tvár na zem a pokloniac sa dobrorečil kráľovi a riekol Joáb: Dneská poznal tvoj služobník, že som našiel milosť v tvojich očiach, môj pán kráľ, keď splnil kráľ žiadosť svojho služobníka.

23

Potom vstal Joáb a odišiel do Gešúra a doviedol Absaloma do Jeruzalema.

24

A kráľ povedal: Nech sa obráti do svojho domu, ale mojej tvári nech neuvidí! A tak sa obrátil Absalom do svojho domu a nevidel tvári kráľovej.

25

A v celom Izraelovi nebolo takého krásneho muža, jako bol Absalom, aby bol býval tak veľmi chválený. Od spodku jeho nohy až po vrch jeho hlavy nebolo na ňom vady.

26

A keď ostrihal svoju hlavu - a strihával ju vždy po roku, pretože bola ťažká s toľkými vlasmi na ňom, a preto ju strihával -, a odvážil vlasy svojej hlavy, vážily dvesto šeklov váhy kráľovej.

27

A Absalomovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra, ktorej bolo meno Támar. Bola to žena krásneho vzozrenia.

28

A Absalom býval v Jeruzaleme celé dva roky, ale nevidel tvári kráľovej.

29

Preto poslal Absalom poslov k Joábovi, aby ho poslal ku kráľovi. Ale nechcel prijsť k nemu. A poslal ešte i po druhé, ale nechcel prijsť.

30

Vtedy povedal svojim služobníkom: Hľaďte, čiastka Joábova leží vedľa môjho poľa, a má tam jačmeň. Iďte a zapáľte ju ohňom. A tak zapálili služobníci Absalomovi tú čiastku ohňom.

31

Vtedy vstal Joáb a vošiel k Absalomovi do domu a povedal mu: Prečo zapálili tvoji služobníci čiastku, ktorá patrí mne, ohňom?

32

A Absalom povedal Joábovi: Hľa, poslal som k tebe poslov s odkazom: Prijdi sem, a pošlem ťa ku kráľovi, aby si mu povedal: Načo som prišiel z Gešúra? Lepšie by mi bolo, keby som bol tam ešte i teraz. Preto teraz nech uvidím tvár kráľovu, a jestli je na mne nejaká neprávosť, nuž nech ma zabije!

33

A tak vošiel Joáb ku kráľovi a oznámil mu to. Na to dal zavolať Absaloma, a on vojdúc ku kráľovi poklonil sa mu padnúc na svoju tvár na zem pred kráľom. A kráľ bozkal Absaloma.