Genezis 50

1

Vtedy padol Jozef na tvár svojho otca a plakal nad ním a bozkával ho.

2

A Jozef rozkázal svojim sluhom lekárom, aby nabalzamovali jeho otca, a lekári nabalzamovali Izraela.

3

A tak sa mu vyplnilo štyridsať dní, lebo tak sa vyplňujú dni balzamovaných. A Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní.

4

A keď sa pominuly dni jeho plaču, hovoril Jozef domu faraonovmu a riekol: Ak som našiel milosť vo vašich očiach, hovorte, prosím, faraonovi a povedzte,

5

že môj otec ma zaviazal prísahou povediac: Hľa, ja už zomriem. Do môjho hrobu, ktorý som si vykopal v Kananejskej zemi, tam ma pochovaj! Nech tedy teraz, prosím, odídem ta hore a pochovám svojho otca a zase sa navrátim.

6

A faraon povedal: Iď hore a pochovaj svojho otca tak, ako ťa zaviazal prísahou.

7

A tak odišiel Jozef hore, aby pochoval svojho otca, a išli s ním aj všetci služobníci faraonovi, starší jeho domu a všetci starší Egyptskej zeme

8

i celý dom Jozefov i jeho bratia i dom jeho otca, len ich drobné deti a ich drobné stádo a ich hovädzí statok zanechali v zemi Gózena.

9

A išly s ním aj vozy i jazdcovia, takže to bol tábor veľmi veliký.

10

A prišli až k humnu Atád, ktoré je za Jordánom, a nariekali tam veľkým nárekom a veľmi žalostným, a učinil svojmu otcovi smútok, ktorý trval sedem dní.

11

A keď videli obyvatelia zeme, Kananeji, smútok na humne Atáde, riekli: Toto majú Egypťania ťažký smútok. Preto nazvali jeho meno Ábel-micraim, ktorý je za Jordánom.

12

A jeho synovia mu vykonali tak, ako im prikázal,

13

totiž jeho synovia ho zaniesli do Kananejskej zeme a pochovali ho v jaskyni na poli Machpela, ktorú kúpil Abrahám i s tým poľom za vlastníctvo na pohrabište od Efrona Hetejského, naproti Mamremu.

14

Potom sa navrátil Jozef do Egypta, on i jeho bratia i všetci, ktorí boli odišli s ním ta hore pochovať jeho otca, keď už tedy bol pochoval svojho otca.

15

A keď videli bratia Jozefovi, že ich otec zomrel, povedali: Čo ak bude teraz Jozef útočiť na nás? A dozaista nám odplatí všetko to zlé, ktoré sme mu vykonali.

16

Preto prikázali povedať Jozefovi: Tvoj otec prikázal pred svojou smrťou a povedal:

17

Takto poviete Jozefovi: Odpusti, prosím, prestúpenie svojim bratom a ich hriech, lebo ti učinili zlé. A tak teraz odpusti, prosím, prestúpenie služobníkov Boha tvojho otca. Vtedy sa rozplakal Jozef, keď mu tak hovorili.

18

A prišli aj jeho bratia a padli pred ním a vraveli: Hľa, sme tvojimi služobníkmi.

19

Ale Jozef im povedal: Nebojte sa, lebo veď či som ja na mieste Boha?

20

Vy ste zamýšľali proti mne zlé, ale Bôh to zamýšľal obrátiť na dobré, aby učinil tak, ako je to dnes, aby zachoval mnohý ľud pri živote.

21

A tak teraz nebojte sa. Ja vás budem zaopatrovať potravou i vaše drobné deti. A tešil ich a hovoril k ich srdcu.

22

A tak býval Jozef v Egypte, on i dom jeho otca. A Jozef žil sto desať rokov.

23

A Jozef videl Efraimových synov až tretie pokolenie. I synovia Machíra, syna Manassesovho, zrodili sa na kolená Jozefove.

24

A Jozef riekol svojim bratom: Ja už zomriem, ale Bôh vás istotne navštívi a vyvedie vás z tejto zeme hore do zeme, ktorú prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi.

25

A Jozef zaviazal synov Izraelových prísahou a riekol: Bôh vás istotne navštívi, a vtedy vynesiete moje kosti odtiaľto.

26

A Jozef zomrel, keď mu bolo sto desať rokov, a nabalzamovali ho, a bol vložený do rakvi v Egypte.