Biblia za jeden rok
Septembra 20


Pieseň Piesní 1:1-17
1. Najznamenitešia pieseň z piesní Šalamúnových.
2. Oj, aby ma bozkal bozkom z bozkov svojich úst! Lebo tvoja ľúbosť je lepšia ako víno.
3. Čo do vône sú tvoje masti výborné; tvoje meno rozliata masť, preto ťa milujú devy.
4. Tiahni ma, a pobežíme za tebou. Kráľ ma uviedol do svojich komnát; plesať a radovať sa budeme v tebe; spomínať budeme tvoju ľúbosť viac ako víno; úprimne a právom ťa milujú.
5. Čierna som, ale krásna, dcéry Jeruzalema, jako stány Kédara, jako čalúny Šalamúnove.
6. Nehľaďte na mňa, že som počerná, že ma opálilo slnko! Synovia mojej matky sa rozpálili hnevom proti mne: postavili ma, za strážcu strážiť vinice, a svojej vlastnej vinice som nestrážila.
7. Nože mi oznám ty, ktorého miluje moja duša, kde pasieš, kde dávaš rozložiť sa svojmu stádu na poludnie? Lebo prečo mám byť ako zahalená pri stádach tvojich druhov?
8. Jestliže nevieš, oj, ty najkrásnejšia medzi ženami, nuž vyjdi po stopách drobného stáda a pas svoje kozľatá popri bývaniskách pastierov.
9. Paripe vo vozoch faraonových ťa pripodobňujem, moja priateľko!
10. Krásne sú tvoje líca v ozdobných poveskoch, tvoje hrdlo v perlových náhrdelníkoch.
11. Narobíme ti zlatých retiazok s bodkami striebra.-
12. Dokiaľ sedel kráľ za svojím stolom, môj nardus vydával svoju vôňu.
13. Viazaničkou myrrhy mi je môj milý; dlie na mojich prsiach.
14. Cyprovým strapcom mi je môj milý vo viniciach En-gedi.
15. Hľa, čiže si krásna, moja priateľko; hľa, či si len krásna! Tvoje oči holubice.
16. Hľa, krásny si, môj milý, áno, utešený, i naša loža zelená.
17. Hrady našich domov cedry, naše trámy jedle.

Pieseň Piesní 2:1-17
1. Ja som ružou Sárona, ľaliou údolí.
2. Jako ľalia medzi tŕnim, tak moja priateľka medzi dcérami.
3. Jako jabloň medzi stromami lesa, tak môj milý medzi synmi. Žiadala som si sedieť v jeho tôni a sedím, a jeho ovocie je sladké môjmu ďasnu.
4. Voviedol ma do domu vína, a jeho vlajkou nado mnou je láska.
5. Občerstvite ma hrudami hrozna, posilnite ma jablkami, lebo som nemocná od lásky.
6. Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica ma objíma.
7. Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, na srny alebo jelenice poľa, aby ste neprebudily ani nebudily mojej lásky, dokiaľ by sama nechcela.
8. Hlas môjho milého! Hľa, tu ide! Skáče po vrchoch, poskakuje po kopcoch.
9. Môj milý je podobný srne alebo mladému jeleňu. Hľa, tu stojí za našou stenou; nazerá cez obloky; díva sa cez mrežu.
10. Môj milý sa ozval a povedal mi: Nože vstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!
11. Lebo hľa, zima pominula, pŕška prešla, už prešla.
12. Kvety sa ukazujú po zemi, prišiel čas spevu, a hlas hrdličky čuť v našej zemi.
13. Fík už do červena farbí svoje holičky, a viniče samý kvet, vydávajú vôňu. Nože tedy povstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!
14. Moja holubico v rozsadlinách skaly, v skrýši príkreho svahu, ukáž mi svoju tvár; daj nech počujem tvoj hlas! Lebo tvoj hlas je sladký a tvoja tvár krásna.
15. Pochytajte nám líšky, maličké líšky, ktoré kazia vinice, a naše vinice sú v kvete.
16. Môj milý je môj, a ja som jeho, toho, ktorý pasie medzi ľaliami,
17. dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene. Obídi, buďže podobný, môj milý, srne alebo mladému jeleňu na vrchoch Bétera.

Žalmy 104:1-9
1. Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hospodine, môj Bože, si veľmi veliký! Obliekol si veličenstvo a nádheru.
2. Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec,
3. ktorý si kleníš na vodách svoje paláce; ktorý si učinil oblaky svojím vozom; ktorý sa vznášaš na krýdlach vetra;
4. ktorý robíš vetry svojimi posly, svojimi svätoslužobníkmi plápolajúci oheň.
5. Založil si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky.
6. Priepasťou si to všetko prikryl ako rúchom. Nad vrchami stály vody.
7. Od tvojho karhania zutekaly; ponáhľaly sa pred hrmotom tvojho hromu.
8. Vystúpily na vrchy; sostúpily do údolí na miesto, ktoré si im založil.
9. Položil si hranice, aby neprekročily, aby sa nevrátily pokryť zem.

Príslovia 24:15-16
15. Neúklaď, bezbožný, príbytku spravedlivého a nekaz miesta, na ktorom sa kladie v pokoji.
16. Lebo i keď sedem ráz padne spravedlivý, predsa povstane; ale bezbožníci klesajú vo zlom.

1 Korinťanom 11:17-34
17. Ale toto prikazujúc nechválim, že nie na lepšie, ale na horšie sa schádzate.
18. Lebo najprv, keď sa schádzate v sbore, čujem, že sú roztržky medzi vami, a čiastočne tomu aj verím.
19. Lebo musia i herezie byť medzi vami, aby aj tí, ktorí sú dokázaní, boli zjavení medzi vami.
20. A teda keď sa dovedna schádzate, nie je to jesť večeru Pánovu.
21. Lebo jeden každý si vopred vezme čiže zjie svoju vlastnú večeru pri jedení, a potom je jeden lačný a druhý opilý.
22. Lebo veď či nemáte domov, kde môžete jesť a piť? A či pohŕdate cirkvou Božou a zahanbujete tých, ktorí nemajú? Čo vám mám povedať? Či vás mám chváliť? V tejto veci nechválim.
23. Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj vydal, že Pán Ježiš v noci, v ktorej bol zradený, vzal chlieb
24. a poďakujúc lámal a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás láme. To čiňte na moju pamiatku.
25. Tak tiež i kalich, keď bolo po večeri, hovoriac: Tento kalich je tá nová smluva v mojej krvi; to čiňte, koľkokoľvek ráz by ste pili, na moju pamiatku.
26. Lebo koľkokoľvek ráz by ste jedli tento chlieb a pili tento kalich, zvestujete smrť Pánovu, až dokiaľ neprijde.
27. Takže ktokoľvek jie tento chlieb alebo pije kalich Pánov nehodne, bude vinným tela a krvi Pánovej.
28. Ale nech zkúša sám seba človek a nech tak jie z toho chleba a pije z toho kalicha.
29. Lebo ten, kto nehodne jie a pije, jie a pije si súd nerozsudzujúc tela Pánovho.
30. Preto je medzi vami mnoho slabých a chorých, a mnohí spia.
31. Lebo keby sme sami seba rozsudzovali, neboli by sme súdení.
32. Ale súdení súc od Pána káznení sme, aby sme neboli odsúdení so svetom.
33. A tak tedy, moji bratia, keď sa schádzate jesť, čakajte jedni na druhých.
34. A jestli je niekto lačný, nech sa najie doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. A ostatné, keď prijdem, zariadim.