Biblia za jeden rok
Augusta 19


Ester 3:1-15
1. Po týchto udalostiach zveličil kráľ Ahasver Hámana, syna Hammedátu Agagského, a vyvýšil ho, takže postavil jeho stolicu nado všetky kniežatá, ktoré boly s ním.
2. A všetci služobníci kráľovi, ktorí boli v bráne kráľovej, kľakali a klaňali sa Hámanovi, lebo tak bol rozkázal o ňom kráľ; ale Mardocheus nekľakol ani sa nepoklonil.
3. Vtedy povedali služobníci kráľovi, ktorí boli v bráne kráľovej, Mardocheovi: Prečo ty prestupuješ prikázanie kráľovo?
4. A stalo sa, keď mu len hovorili o tom deň ako deň, a neposlúchol ich, že to oznámili Hámanovi, aby videli, či budú stáť slová Mardocheove, lebo im oznámil, že je on Žid.
5. A keď videl Háman, že Mardocheus nekľaká ani sa mu neklania, vtedy bol Háman naplnený veľkým hnevom.
6. A pohŕdal ním vo svojich očiach natoľko, že nepovažoval toho za hodné vystrieť ruku len na samého Mardochea; lebo mu boli oznámili národ Mardocheov, a tak hľadal Háman vyhladiť všetkých Židov, kde ktorí boli v celom kráľovstve Ahasverovom, celý národ Mardocheov.
7. A tedy prvého mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac nísan, dvanásteho roku kráľa Ahasvera, hodili púr, to jest los, pred Hámanom, a tak hádzali zo dňa na deň a z mesiaca na mesiac, až do dvanásteho, ktorý to mesiac je adar.
8. A Háman riekol kráľovi Ahasverovi: Je nejaký národ, rozptýlený a oddelený od iných medzi národami po všetkých krajinách tvojho kráľovstva, a ich, toho národa zákony sú rozdielne od zákonov všetkých národov, a kráľových zákonov nezachovávajú. Preto nie je to na prospech kráľovi nechať ich na pokoji.
9. Jestli sa to vidí kráľovi za dobré, nech sa napíše, aby ich vyhubili, a odvážim desať tisíc hrivien striebra do rúk tým, ktorí konajú kráľovu prácu, aby ich vniesli medzi poklady kráľove.
10. A kráľ snímuc svoj prsteň so svojej ruky dal ho Hámanovi, synovi Hammedatovmu, Agagskému, protivníkovi Židov.
11. A kráľ povedal Hámanovi: To striebro je dané tebe i ten ľud, aby si s ním spravil to, čo sa ti ľúbi.
12. Vtedy boli povolaní pisári kráľovi, prvého mesiaca, trinásteho dňa. Toho dňa bolo napísané všetko tak, ako to rozkázal Háman vladárom kráľovým a vojvodom, ktorí boli nad každou krajinou, a kniežatám každého národa, každej krajine podľa jej písma a každému národu podľa jeho jazyka; v mene kráľa Ahasvera to bolo napísané a zapečatené prsteňom kráľovým.
13. A listy boly poslané po behúňoch do všetkých krajín kráľových, aby plienili, vraždili a zahubili všetkých Židov od mladého do starého, deti i ženy jedného dňa, trinásteho dňa dvanásteho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac adar, a ich ulúpený majetok aby pobrali za korisť.
14. Odpis toho písma, aby bol vydaný taký zákon po všetkých jednotlivých krajinách, bol poslaný otvorený, verejný všetkým národom, aby boli hotoví na ten deň.
15. Vtedy vyšli behúni, hnaní slovom kráľovým, aby sa ponáhľali. A zákon bol vydaný na hrade Súsane. A kráľ a Háman si sadli, aby pili, kým mesto Súsan bolo celé zdesené a zmätené.

Ester 4:1-17
1. A Mardocheus zvedel všetko, čo sa stalo. Vtedy roztrhol Mardocheus svoje rúcho a obliekol smútočné rúcho drsné a popol a vyjdúc do prostred mesta kričal velikým krikom a žalostným.
2. A prišiel až pred bránu kráľovu! Lebo nebolo dovolené vojsť do brány kráľovej v smútočnom vreci.
3. A vo všetkých krajinách ako i na každom mieste, kam došlo slovo kráľovo a jeho zákon, mali Židia veliký smútok a pôst a plakali a kvílili, a mnohí mali postlané vrece a popol.
4. Vtedy prišly dievčiny Esterine a jej komorníci a oznámili jej to. A kráľovná sa veľmi zarmútila, bolestne, a poslala šaty obliecť Mardochea a sňať jeho vrece s neho, ale neprijal.
5. Vtedy zavolajúc si Ester Hatacha, jedného z komorníkov kráľových, ktorého bol postavil k nej, aby jej slúžil, rozkázala mu odísť k Mardocheovi, aby zvedel, čo je to, a prečo je to.
6. A Hatach vyšiel za Mardocheom na ulicu mesta, ktorá bola pred bránou kráľovou.
7. A Mardocheus mu oznámil všetko, čo sa mu prihodilo, aj o sume striebra, o ktorom povedal Háman, že ho odváži a pridá ku pokladom kráľovým za Židov, aby ich zahubili.
8. A dal mu aj odpis písma zákona, ktorý bol vydaný v Súsane, aby ich vyhladili, aby ho ukázal Esteri a oznámil jej to, a aby jej prikázal vojsť ku kráľovi a žiadať o zľutovanie u neho a prosiť pred jeho tvárou za svoj ľud.
9. A tak prišiel Hatach a oznámil Esteri slová Mardocheove.
10. A Ester povedala Hatachovi a rozkázala mu odísť k Mardocheovi a povedať mu:
11. Všetci služobníci kráľovi i ľud krajín kráľových vedia o tom, že nech by to bol ktokoľvek, či muž či žena, kto by vošiel ku kráľovi do vnútorného dvora, kto by nebol volaný, jeden a ten istý zákon platí o ňom: zabiť ho, krome toho, proti komu by kráľ vystrel zlatú berlu, aby žil; a ja som nebola volaná, aby som vošla ku kráľovi, toto už tridsať dní.
12. Ale keď oznámili Mardocheovi slová Esterine,
13. riekol Mardocheus, aby dali Esteri odpoveď: Nemysli si vo svojej duši, že sama unikneš v dome kráľovom zo všetkých Židov.
14. Ba ak budeš naozaj mlčať v tento čas, dostaví sa Židom z iného miesta úľava a vyslobodenie, a ty a dom tvojho otca zahyniete. A kto vie, či práve pre čas, ako je toto, neprišla si ku kráľovstvu!
15. Vtedy riekla Ester, aby zase povedali Mardocheovi:
16. Idi, shromaždi všetkých Židov, ktorí sa nachádzajú v Súsane, a postite sa za mňa a nejedzte ani nepite tri dni ani vodne ani vnoci, a ja tiež i moje dievčatá sa budeme tak postiť, a tak vojdem ku kráľovi, čo nebude podľa zákona, a jestli zahyniem, zahyniem.
17. Vtedy odišiel Mardocheus a vykonal všetko tak, ako mu rozkázala Ester.

Žalmy 89:46-52
46. Ukrátil si dni jeho mladosti; odial si ho hanbou. Sélah.
47. Až do kedy, Hospodine? Či sa len na veky budeš skrývať? Či navždy bude horieť tvoja prchlivosť ako oheň?
48. Rozpomeň sa na mňa! Lebo veď čože je ľudský vek?! Na ktorú márnosť si stvoril všetkých synov človeka?
49. Kde ktorý človek by žil a neuvidel smrti, ktorý by vytrhol svoju dušu z ruky šeola?! Sélah.
50. Kde je tvoja drievna rôzna milosť, Pane, ktorú si prisahal Dávidovi vo svojej pravde?
51. Rozpomeň sa, Pane, na potupu svojich služobníkov, ktorú nosím vo svojom lone od všetkých veľkých národov,
52. ako potupujú tvoji nepriatelia, Hospodine, ako potupujú šľapaje tvojho pomazaného.

Príslovia 22:7-8
7. Bohatý panuje nad chudobnými, a ten, kto si vypožičiava, je sluhom tomu, kto mu požičiava.
8. Ten, kto rozsieva neprávosť, bude žať zkazu, a prút jeho prchlivosti bude mať koniec.

Rimanom 3:1-31
1. Čo má tedy viacej Žid? Alebo jaký je užitok z obriezky?
2. Žid má o mnoho viac, a mnohý je užitok z obriezky na každý spôsob, lebo najprv preto, že sú im sverené výroky Božie.
3. Lebo veď čože, ak niektorí neverili?! Či azda ich nevera zmarí vernosť Božiu?
4. Nech sa nestane! Ale Bôh nech je pravdivý, a každý človek lhár, ako je napísané: Aby si bol ospravedlnený vo svojich slovách a zvíťazil, keby si sa súdil.
5. Ale ak naša nespravedlivosť len dokazuje spravedlivosť Božiu, čo povieme? Či nie je potom Bôh nespravedlivý, ktorý nesie na nás hnev? (Po ľudsky hovorím).
6. Nech sa nestane! Lebo veď ako by potom súdil Bôh svet?
7. Lebo ak pravda Božia rozhojnila sa mojou lžou na jeho slávu, prečo som potom ešte i ja súdený jako hriešnik?
8. A či potom nemáme radšej robiť zlé, jako sa nám rúhajú, a jako niektorí vravia o nás, že hovoríme, robme vraj zlé, aby prišlo dobré? Ktorých odsúdenie je spravedlivé.
9. Čo tedy? Či máme nejakú prednosť? Nijakým činom, lebo tu prv sme obvinili i Židov i Grékov, že všetci sú pod hriechom,
10. ako je napísané: Nieto spravedlivého ani jedného;
11. niet toho, kto by rozumel, niet, kto by vážne hľadal Boha;
12. všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými; niet toho, kto by činil dobro, niet ani jedného.
13. Ich hrdlo otvorený hrob; svojimi jazyky hovorili lesť, jed ľútych hadov pod ich rtami;
14. ktorých ústa sú plné kliatby a horkosti;
15. ich nohy rýchle vyliať krv;
16. skrúšenie a bieda je na ich cestách,
17. a cesty pokoja nepoznali.
18. Niet bázne Božej pred ich očami.
19. A vieme, že všetko, čo hovorí zákon, vraví tým, ktorí sú pod zákonom, aby boly zapchaté každé ústa, a celý svet aby bol vinný Bohu,
20. pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené pred ním niktoré telo, lebo skrze zákon poznanie hriechu.
21. No, teraz je zjavená spravedlivosť Božia bez zákona, osvedčovaná zákonom i prorokmi,
22. avšak spravedlivosť to Božia skrze vieru Ježiša Krista cieľom všetkých a na všetkých veriacich.
23. Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej
24. ospravedlňovaní súc darmo jeho milosťou, skrze vykúpenie, vykúpenie v Kristu Ježišovi,
25. ktorého preduložil Bôh za obeť smierenia skrze vieru v jeho krvi na ukázanie svojej spravedlivosti pre pustenie stranou predošle sa udialych hriechov do času obeti Kristovej
26. v znášaní Božom, aby ukázal svoju spravedlivosť v terajšom čase, aby bol spravedlivý a ospravedlňujúci toho, kto je z viery Ježišovej.
27. Kde je potom chvála človeka? Je vylúčená. Jakým zákonom? Zákonom skutkov? Nie! Ale zákonom viery.
28. A tak usudzujeme, že sa človek ospravedlňuje vierou bez skutkov zákona.
29. Alebo či je Bôh len Bohom Židov? A či nie je aj Bohom pohanov? Áno aj pohanov,
30. pretože je jeden Bôh, ktorý ospravedlní obriezku z viery, aj neobriezku vierou.
31. Či tedy maríme zákon vierou? Nijakým činom! Ale zákon staviame v platnosť.