Biblia za jeden rok
Jún 17


1 Kráľov 11:1-43
1. Ale kráľ Šalamún miloval cudzie ženy mnohé i dcéru faraonovu, Moábky, Ammonky, Edomänky, Sidončanky, Hetejky,
2. ženy to z národov, o ktorých zapovedal Hospodin synom Izraelovým: Nevojdete k nim, a oni nevojdú k vám, lebo by istotne naklonili vaše srdce, aby ste išli za ich bohmi, a k tým priľnul Šalamún láskou.
3. A mal žien kňažní sedemsto a ženín tristo, a jeho ženy naklonily jeho srdce.
4. A stalo sa v čase staroby Šalamúnovej, že jeho ženy naklonily jeho srdce, aby išiel za inými bohmi, takže jeho srdce nebolo celé pri Hospodinovi, jeho Bohu, jako bolo srdce Dávida, jeho otca.
5. Ale Šalamún išiel za Astartou, bohyňou Sidoncov, a za Molochom, ohavnosťou Ammoncov.
6. A tak robil Šalamún to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a nenasledoval cele Hospodina jako Dávid, jeho otec.
7. Vtedy vystavil Šalamún výšinu Chámošovi, ohavnosti Moábov, na vrchu, ktorý je naproti Jeruzalemu, a Molochovi, ohavnosti synov Ammonových.
8. A tak urobil všetkým svojim ženám cudzozemkám, ktoré kadily a obetovali svojim bohom.
9. Preto sa rozhneval Hospodin na Šalamúna, že sa odklonilo jeho srdce od Hospodina, Boha Izraelovho, ktorý sa mu bol ukázal dva razy.
10. A prikázal mu o tej veci, aby neodišiel za inými bohmi. Ale neostríhal toho, čo mu prikázal Hospodin.
11. Preto riekol Hospodin Šalamúnovi: Preto, že sa toto stalo u teba, a neostríhal si mojej smluvy a mojich ustanovení, ktoré som ti prikázal, tedy vedz, že istotne odtrhnem od teba kráľovstvo a dám ho tvojmu služobníkovi.
12. Avšak za tvojich dní neučiním toho pre Dávida tvojho otca; z ruky tvojho syna ho odtrhnem.
13. Len priam celého kráľovstva neodtrhnem; jedno pokolenie dám tvojmu synovi pre Dávida, svojho služobníka, a pre Jeruzalem, ktorý som si vyvolil.
14. A Hospodin vzbudil Šalamúnovi satana, protivníka, Hadada Edomského, zo semena kráľovského, ktorý bol kedysi v Edomsku.
15. Bolo sa totiž stalo, keď bol Dávid zamestnaný vojnou s Edomom, keď bol Joáb, veliteľ vojska, odišiel hore pochovať pobitých a pobil všetko mužského pohlavia v Edomsku,
16. lebo tam bol šesť mesiacov Joáb i celý Izrael, dokiaľ nevyhubil všetkých mužského pohlavia v Edomsku,
17. že utiekol Hadad, on i niektorí mužovia edomskí zo služobníkov jeho otca s ním, aby odišli do Egypta. A Hadad bol vtedy malý chlapec.
18. Tedy vstali z Madianska a prišli do Fárana a pojmúc so sebou niekoľko mužov z Fárana prišli do Egypta k faraonovi, egyptskému kráľovi, ktorý mu dal dom a zaopatril ho stravou a dal mu i zem.
19. A Hadad našiel veľkú milosť v očiach faraonových, a dal mu za ženu sestru svojej ženy, sestru kráľovnej Tachpenesi.
20. A sestra Tachpenesi mu porodila Genubbata, jeho syna, a Tachpenes ho odchovala v dome faraonovom. A tak bol Genubbat v dome faraonovom medzi synmi faraonovými.
21. A keď počul Hadad v Egypte, že Dávid leží so svojimi otcami, a že zomrel Joáb, veliteľ vojska, povedal Hadad faraonovi: Prepusti ma, aby som išiel do svojej zeme.
22. A faraon mu riekol: Čoho sa ti nedostáva u mňa, že hľa, chceš ísť do svojej zeme? A on riekol: Ničoho, avšak ma len prepusti!
23. A Bôh mu vzbudil aj iného protivníka, Rezóna, syna Eljadovho, ktorý bol utiekol od Hadadezera, kráľa Cóby, svojho pána.
24. Ten shromaždil k sebe mužov a stal sa vodcom čaty, keď ich zabíjal Dávid. A odíduc do Damašku bývali v ňom a kraľovali v Damašku.
25. A bol protivníkom Izraelovi po všetky dni Šalamúnove, a to pri všetkom tom zlom, ktoré popáchal Hadad, a mal Izraela v ošklivosti a kraľoval nad Sýriou.
26. A Jeroboám, syn Nebátov, Efraťan z Cerédy, - jeho matke bolo meno Cerua; a bola to žena vdova - služobník Šalamúnov, pozdvihol ruku na kráľa.
27. A to bola príčina, pre ktorú pozdvihol ruku na kráľa. Šalamún staväl Millo; zavrel medzeru mesta Dávida, svojho otca.
28. A ten istý muž Jeroboám bol človek udatný a mocný. Preto, keď videl Šalamún mládenca, že robí prácu, jako treba, ustanovil ho nad všetkou ťažkou robotou domu Jozefovho.
29. A stalo sa v tom čase, keď vyšiel Jeroboám z Jeruzalema, že ho našiel Achiáš Silonský, prorok, na ceste, ktorý bol zahalený do nového rúcha, a boli len sami dvaja na poli.
30. A Achiáš pochytil nové rúcho, ktoré mal na sebe, a roztrhal ho na dvanásť kusov
31. a riekol Jeroboámovi: Vezmi si desať kusov, lebo takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Hľa, roztrhnem kráľovstvo a vytrhnem ho z ruky Šalamúnovej a dám tebe desať pokolení.
32. A toto jedno pokolenie bude jemu pre môjho služobníka Dávida a pre Jeruzalem, mesto, ktoré som si vyvolil zo všetkých pokolení Izraelových.
33. Pretože ma opustili a klaňali sa Astarte, bohyni Sidoncov, a Chámošovi, boku Moábov, a Molochovi, bohu synov Ammonových, a nechodili po mojich cestách, aby boli činili to, čo je spravedlivé v mojich očiach, a zachovávali moje ustanovenia a činili moje súdy, jako Dávid, jeho otec.
34. No, nevezmem celého kráľovstva z jeho ruky, lebo ho postavím za knieža po všetky dni jeho života pre Dávida, svojho služobníka, ktorého som si vyvolil, ktorý ostríhal moje prikázania a moje ustanovenia.
35. Ale vezme kráľovstvo z ruku jeho syna a dám ho tebe, desať pokolení.
36. Jeho synovi dám jedno pokolenie, aby bola zachovaná svieca Dávidovi, môjmu služobníkovi, po všetky dni predo mnou v Jeruzaleme, v meste, ktoré som si vyvolil nato, aby som ta položil svoje meno.
37. A vezmem teba, a budeš kraľovať nad všetkým, čo si bude žiadať tvoja duša, a budeš kráľom nad Izraelom.
38. A stane sa, ak budeš poslúchať všetko, čo ti prikážem, a budeš chodiť po mojich cestách a budeš činiť to, čo je spravedlivé v mojich očiach, ostríhajúc moje ustanovenia a moje prikázania, ako činil Dávid, môj služobník, že budem s tebou a vybudujem ti stály dom, ako som vybudoval Dávidovi, a dám ti Izraela
39. a potrápim semeno Dávidovo pre tú vec, avšak nebudem ho trápiť po všetky dni.
40. A Šalamún hľadal zabiť Jeroboáma. Preto vstal Jeroboám a utiekol do Egypta k Šišakovi, egyptskému kráľovi, a bol v Egypte až do smrti Šalamúnovej.
41. A ostatné deje Šalamúnove a všetko, čo robil, a jeho múdrosť, či nie sú napísané v knihe dejov Šalamúnových?
42. A dní, ktoré kraľoval Šalamún v Jeruzaleme nad celým Izraelom, bolo štyridsať rokov.
43. A tak ľahol Šalamún a ležal so svojimi otcami a pochovaný bol v meste Dávida, svojho otca. A kraľoval Rechabeám, jeho syn, miesto neho.

1 Kráľov 12:1-33
1. A Rechabeám odišiel do Sichema, lebo do Sichema bol prišiel celý Izrael, aby ho učinili kráľom.
2. A stalo sa, keď počul Jeroboám, syn Nebátov, o smrti Šalamúnovej súc ešte v Egypte, kam bol utiekol pred kráľom Šalamúnom, že Jeroboám zostal v Egypte.
3. Ale poslali po neho a povolali ho. A tak prišiel Jeroboám i celé shromaždenie Izraelovo, a hovorili Rechabeámovi a riekli:
4. Tvoj otec urobil tvrdým a ťažkým naše jarmo, a tak teraz ty ho poľahči a ujmi z tvrdej služby svojho otca a s nášho ťažkého jarma, ktoré vložil na nás, a budeme ti slúžiť.
5. A on im povedal: Odídite a dočkajte ešte tri dni a potom sa navráťte ku mne. A tak odišiel ľud.
6. Vtedy sa radil kráľ Rechabeám so starcami, ktorí stávali pred Šalamúnom, jeho otcom, kým žil, a povedal: Ako vy radíte, jakú dať odpoveď tomuto ľudu?
7. A hovorili mu a riekli: Ak ty dnes budeš služobníkom tomuto ľudu a poslúžiš im a odpovieš im a budeš im hovoriť dobré slová, budú ti služobníkmi po všetky dni.
8. Ale opustil radu starcov, ktorú mu dali, a radil sa s mládencami, ktorí rástli s ním a ktorí stáli pred ním.
9. A povedal im: Čo vy radíte, čo máme odpovedať tomuto ľudu, ktorí mi hovorili a riekli: Poľahči nám a ujmi z jarma, ktoré vložil na nás tvoj otec.
10. A mládenci, ktorí rástli s ním, mu hovorili a riekli: Takto povieš tomu ľudu, ktorí ti hovorili a riekli: Tvoj otec učinil ťažkým naše jarmo, ale ty poľahči a ujmi z našeho jarma, tedy takto im budeš hovoriť: Môj malíček je tlstejší, ako boly bedrá môjho otca.
11. A tak teraz, môj otec vraj naložil na vás ťažké jarmo, ale ja ešte pridám na vaše jarmo; môj otec vás trestal bičíkmi, ale ja vás budem trestať uzlovatými bičmi.
12. Nuž prišiel Jeroboám i všetok ľud k Rechabeámovi tretieho dňa, jako hovoril kráľ povediac: Navráťte sa ku mne tretieho dňa.
13. A kráľ odpovedal ľudu tvrde a opustiac radu starcov, ktorú mu dali,
14. hovoril im podľa rady detí-mládencov a povedal: Môj otec učinil ťažkým vaše jarmo, ale ja ešte pridám na vaše jarmo; môj otec vás trestal bičíkmi, ale ja vás budem trestať uzlovatými bičmi.
15. A neposlúchol a nepovolil kráľ ľudu, lebo to bol obrat od Hospodina, aby postavil svoje slovo, ktoré hovoril Hospodin skrze Achiáša Silonského Jeroboámovi, synovi Nebátovmu.
16. Keď videl celý Izrael, že ho nevyslyšal kráľ, takto odpovedal ľud kráľovi a riekol: Akýže máme podiel v Dávidovi? Ani nemáme dedičstva v synovi Izaiho! Do svojich stánov, Izraelu! Teraz už opatri svoj dom, Dávide! A tak odišiel Izrael do svojich stánov.
17. Ale čo do synov Izraelových, ktorí bývali v mestách Júdových, nad tými kraľoval Rechabeám.
18. A keď potom poslal kráľ Rechabeám Adoráma, ktorý bol nad daňami, celý Izrael ho uhádzal kamením, aj zomrel. A kráľ Rechabeám sobral všetku silu, aby vysadol na voz a utiekol do Jeruzalema.
19. Tak tedy sa vzbúril Izrael proti domu Dávidovmu a odpadol od neho, a je tak až do tohoto dňa.
20. A stalo sa, keď počul celý Izrael, že sa navrátil Jeroboám, poslali k nemu a povolali ho do shromaždenia a učinili ho kráľom nad celým Izraelom. Nebolo nikoho, kto by bol išiel za domom Dávidovým krome samotného pokolenia Júdovho.
21. Keď potom prišiel Rechabeám do Jeruzalema, shromaždil všetok dom Júdov i pokolenie Benjaminovo, sto osemdesiat tisíc vybraných mužov vojenných, aby bojovali proti domu Izraelovmu nato, aby prinavrátili kráľovstvo Rechabeámovi, synovi Šalamúnovmu.
22. Ale stalo sa slovo Božie k Šemaiášovi, mužovi Božiemu, povediac:
23. Povedz Rechabeámovi, synovi Šalamúnovmu, judskému kráľovi, a celému domu Júdovmu i Benjamínovi aj ostatku ľudu a riekni:
24. Takto hovorí Hospodin: Nechoďte hore ani nebojujte proti svojim bratom, synom Izraelovým! Navráťte sa každý do svojho domu, lebo odo mňa sa stala tá vec. A poslúchli slovo Hospodinovo a vrátili sa, aby odišli podľa slova Hospodinovho.
25. Potom vystavil Jeroboám Sichem na vrchu Efraimovom a býval v ňom. A vyjdúc odtiaľ vystavil Penuel.
26. Ale potom si povedal Jeroboám vo svojom srdci: Teraz sa navráti kráľovstvo k domu Dávidovmu.
27. Ak bude tento ľud chodiť hore obetovať obeti v dome Hospodinovom v Jeruzaleme, obráti sa srdce tohoto ľudu k svojmu pánovi, k Rechabeámovi, judskému kráľovi, a zabijú ma a navrátia sa k Rechabeámovi, judskému kráľovi.
28. A kráľ poradiac sa spravil dvoje zlatých teliat a povedal im, ľuďom: Už ste sa dosť nachodili hore do Jeruzalema! Tu hľa, tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme!
29. A postavil jedno v Bét-ele a druhé dal do Dána.
30. Ale tá vec bola na hriech. A tak chodil ľud pred to jedno až do Dána.
31. A spravil dom výšin a narobil kňazov z najposlednejších z ľudu, ktorí neboli zo synov Léviho.
32. A Jeroboám spravil i sviatok ôsmeho mesiaca, pätnásteho dňa toho mesiaca, jako je sviatok, ktorý sa svätí v Judsku, a obetoval zápalnú obeť na oltári. Tak urobil v Bét-ele obetujúc teľatám, ktoré spravil. A postavil v Bét-ele kňazov výšin, ktoré spravil.
33. A tedy obetoval na oltári, ktorý spravil v Bét-ele, pätnásteho dňa ôsmeho mesiaca, toho mesiaca, ktorý si sám vymyslel. A tak spravil sviatok synom Izraelovým a vystúpil nad oltár, aby kadil.

Žalmy 69:5-15
5. Tých, ktorí ma nenávidia bez príčiny, je viac ako vlasov na mojej hlave. Zmocneli tí, ktorí sa usilujú ma zničiť, moji lživí nepriatelia. Čoho som neulúpil, mám potom vrátiť.
6. Bože, ty znáš môj nerozum, a moje previnenia nie sú skryté pred tebou.
7. Nech sa nehanbia pre mňa tí, ktorí očakávajú na teba, Pane, Hospodine Zástupov; nech sa nestydia mojou vinou tí, ktorí ťa hľadajú, ó, Bože Izraelov!
8. Lebo pre teba nesiem pohanenie, pre teba pokryl stud moju tvár.
9. Cudzím som sa stal svojim bratom a neznámym svojej matky synom.
10. Lebo ma zožiera horlivosť za tvoj dom, a hanenia haniacich teba padly na mňa.
11. Ak plačem trápiac pôstom svoju dušu, je mi to na potupu.
12. A keď miesto rúcha beriem na seba smútočné vrece, vtedy som im porekadlom.
13. Zlé hovoria o mne tí, ktorí sedia v bráne, a pesničkou k hudbe som tým, ktorí pijú opojný nápoj.
14. Ale ja k tebe odosielam svoju modlitbu, Hospodine; nech je to príjemný čas; Bože, pre mnohú svoju milosť ozvi sa mi, pre vernosť svojho spasenia.
15. Vytrhni ma z blata, aby som sa nepohrúžil! Nech som vytrhnutý od tých, ktorí ma nenávidia, a z hlbokostí vôd.

Príslovia 17:20-22
20. Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého.
21. Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna.
22. Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti.

Jána 12:1-26
1. A tak šesť dňami pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde bol Lazar, ten, ktorý to bol zomrel a ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych,
2. a pripravili mu tam večeru, pri čom Marta posluhovala, a Lazar bol jedným z tých, ktorí s ním spolu sedeli za stolom.
3. A Mária vzala funt masti z pravého a drahocenného nardu a pomazala nohy Ježišove a poutierala nohy Ježišove svojimi vlasmi, a dom sa naplnil vôňou masti.
4. A jeden z jeho učeníkov, Judáš, syn Šimonov, ten Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal:
5. Prečo sa tá masť nepredala za tristo denárov, a nedalo sa chudobným?
6. Ale nepovedal toho preto, že by sa bol staral o chudobných, ale preto, že bol zlodej a mal mešec a to, čo sa dalo do neho, nosil.
7. Vtedy povedal Ježiš: Nechaj ju, zachovala to ku dňu môjho pohrabu;
8. lebo veď chudobných máte vždycky so sebou, ale mňa nemáte vždycky.
9. Vtedy sa dozvedel veľký zástup zo Židov, že je tam, a prišli nie len pre Ježiša, ale tiež aby videli Lazara, ktorého vzkriesil z mŕtvych.
10. Ale najvyšší kňazi sa uradili, aby aj Lazara zabili,
11. pretože mnohí zo Židov odchádzali pre neho a uverili v Ježiša.
12. Keď potom nasledujúceho dňa počul veliký zástup, ktorý bol prišiel na sviatok, že ide Ježiš do Jeruzalema,
13. nabrali palmových letorastov a vyšli proti nemu a volali: Hosanna, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraelov!
14. A Ježiš najdúc osľa sadol si naň, ako je napísané:
15. Neboj sa, dcéro Siona! Hľa, tvoj Kráľ prichádza jazdiac na osľati.
16. Toho prv neznali jeho učeníci, ale keď bol Ježiš oslávený, vtedy sa rozpamätali, že to bolo napísané o ňom, a vykonali mu to.
17. Vtedy svedčil zástup, ktorý bol s ním, keď vyvolal Lazara z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych.
18. A preto aj vyšiel proti nemu zástup, pretože počuli, že učinil ten div.
19. Vtedy si povedali farizeovia: Vidíte, že nič neosožíte, hľa celý svet odišiel za ním.
20. A boli tam niektorí z tých Grékov, ktorí chodievali hore do Jeruzalema, aby sa tam pomodlili na sviatok.
21. Tí tedy pristúpili k Filipovi, tomu z Galilejskej Betsaidy, a prosili ho a vraveli: Pane, chceme vidieť Ježiša.
22. A Filip prišiel a povedal to Andrejovi, a zase Andrej a Filip to povedali Ježišovi.
23. Ale Ježiš im odpovedal a riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka.
24. Ameň, ameň vám hovorím, ak nezomrie pšeničné zrno, keď padne do zeme, zostane ono samotné; ale ak zomrie, donesie mnoho užitku.
25. Kto má rád svoju dušu, ztratí ju, a kto nenávidí svoju dušu na tomto svete, zachová ju do večného života.
26. Ak mne niekto slúži, nech mňa nasleduje; a kde som ja, tam bude aj môj služobník. A jestli mne niekto slúži, toho bude ctiť Otec.