Biblia za jeden rok
Apríla 21


Deuteronómium 25:1-19
1. Keby povstal spor medzi niektorými ľuďmi, prijdú k súdu, a budú ich súdiť a vyhlásia toho, kto je spravedlivý, za spravedlivého, a vinného vyhlásia za vinného.
2. A keby vinník zaslúžil bitku, vtedy rozkáže sudca ho položiť a dá ho biť pred sebou, podľa veľkosti jeho viny, istým počtom úderov.
3. Štyridsať ráz ho dá uderiť; nepridá, aby snáď, keby ho dal biť nad to, primnohými údermi, nebol potupený tvoj brat pred tvojimi očima.
4. Nezaviažeš volu úst, keď mláti.
5. Keby bývali bratia spolu, a jeden z nich by zomrel, a nemal by syna, žena toho mŕtveho sa nevydá von za cudzieho; jej švagor vojde k nej a vezme si ju za ženu švagrovským právom.
6. A bude, že prvorodený, ktorého porodí, bude stáť na mene jeho brata, toho zomrelého, aby nebolo vytreté jeho meno z Izraela.
7. Ale keby nechcel človek vziať si svoju švagrinú-vdovu za ženu, vtedy odíde jeho švagriná hore ku bráne ku starším a povie: Brat môjho zomrelého muža nechce vzbudiť svojmu bratovi meno v Izraelovi, nechce si ma vziať za ženu podľa švagrovského práva.
8. Vtedy ho zavolajú starší jeho mesta a budú s ním hovoriť. A keby stojac povedal: Nechcem si ju vziať,
9. pristúpi k nemu jeho švagriná-vdova pred očami starších, sozuje jeho obuv s jeho nohy a napľuje mu do tvári, odpovie a riekne: Tak sa urobí mužovi, ktorý nebuduje domu svojho brata.
10. A bude sa volať v Izraelovi: Dom vyzutého z obuvi.
11. Keby sa vadili mužovia spolu, druh s druhom, a keby pristúpila žena toho jedného, aby vytrhla svojho muža z ruky toho, ktorý by ho bil, a vystrela by svoju ruku a pochytila ho za jeho úd hanby,
12. vtedy utneš jej ruku; nezľutuje sa tvoje oko.
13. Nebudeš mať vo svojom miešku rôzneho závažia, väčšieho a menšieho.
14. Nebudeš mať vo svojom dome rôznej efy, väčšej a menšej.
15. Závažie budeš mať úplné a spravedlivé, aj efu budeš mať úplnú a spravedlivú, aby sa predĺžily tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh.
16. Lebo ohavnosťou Hospodina, tvojho Boha, je každý, kto to robí, každý, kto robí neprávosť.
17. Pamätať budeš na to, čo ti urobil Amalech na ceste, keď ste išli z Egypta,
18. že vyšiel proti tebe na ceste a pobil všetkých zadných v tvojom tábore utrmácaných, idúcich za tebou, kým si ty bol ustatý a zomdlený, a nebál sa Boha.
19. A preto bude, keď ti dá Hospodin, tvoj Bôh, odpočinutie od všetkých tvojich nepriateľov dookola v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, aby si ju zaujal dedične, vyhladíš pamiatku Amalecha zpod nebies. Nezabudneš!

Deuteronómium 26:1-19
1. A stane sa, keď vojdeš do zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, keď ju zaujmeš dedične a budeš bývať v nej,
2. že vezmeš z prvotiny všetkých plodov pôdy a donesieš v obeť zo svojej zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Bôh, a vložiac do koša pojdeš na miesto, ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, nato, aby tam prebývalo jeho meno.
3. Tak prijdeš ku kňazovi, ktorý bude v tých dňoch, a povieš mu: Vyznávam dnes Hospodinovi, tvojmu Bohu, že som prišiel do zeme, o ktorej prisahal Hospodin našim otcom, že nám ju dá.
4. A kňaz vezme koš z tvojej ruky a postaví ho pred oltárom Hospodina, tvojho Boha.
5. A odpovieš a riekneš pred Hospodinom, svojím Bohom: Môj otec bol Aramejec na zhynutí, ktorý odišiel dolu do Egypta pohostínil tam zprvu iba v počte niekoľko málo duší a stal sa tam veľkým národom mocným a mnohým čo do počtu.
6. A Egypťania nám robili zle a trápili nás a uvalili na nás tvrdú službu otrockú.
7. A keď sme kričali na Hospodina, Boha svojich otcov, Hospodin uslyšal náš hlas, videl naše trápenie, našu úmornú prácu a náš útisk.
8. A Hospodin nás vyviedol z Egypta silnou rukou a vystretým ramenom a veľkým strachom, znameniami a zázrakmi.
9. A doviedol nás na toto miesto a dal nám túto zem, zem, ktorá tečie mliekom a medom.
10. Preto teraz, hľa, doniesol som prvotinu plodov pôdy, ktorú si mi dal, Hospodine. A necháš to pred Hospodinom, svojím Bohom, a budeš sa klaňať pred Hospodinom, svojím Bohom.
11. A budeš sa radovať všetkému tomu dobrému, ktoré ti dal Hospodin, tvoj Bôh, i tvojmu domu, i ty i Levita i pohostín, ktorý bude v tvojom strede.
12. Keď už oddelíš všetky desiatky svojej úrody a svojich dôchodkov v treťom roku, v roku to desiatku, a dáš Levitovi, pohostínovi, sirote a vdove, a keď budú jesť v tvojich bránach a nasýtia sa,
13. povieš pred Hospodinom, svojím Bohom: Vyniesol som, čo bolo sväté, zo svojho domu aj som to dal Levitovi a pohostínovi, sirote a vdove podľa všetkých tvojich prikázaní, ktoré si mi prikázal, neprestúpil som niktorého z tvojich prikázaní ani som nezabudol.
14. Nejedol som z toho vo svojom smútku ani som neodpratal z toho medzi nečisté ako som ani nedal z toho mŕtvemu. Počúval som na hlas Hospodina, svojho Boha, učinil som všetko tak, ako si mi prikázal.
15. Pohliadni z príbytku svojej svätosti, z nebies, a požehnaj svoj ľud, Izraela, i pôdu, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom, zem, ktorá tečie mliekom a medom.
16. Dnes, tohoto dňa, ti prikazuje Hospodin, tvoj Bôh, aby si činil tieto ustanovenia a súdy a tedy ich budeš ostríhať a činiť celým svojím srdcom a celou svojou dušou.
17. Dneská si prehlásil o Hospodinovi, že ti bude Bohom, a že budeš chodiť po jeho cestách a ostríhať jeho ustanovenia a jeho prikázania a jeho súdy a že budeš počúvať na jeho hlas.
18. A zase Hospodin prehlásil o tebe dnes, že mu budeš ľudom zvláštneho vlastníctva, jako ti hovoril, a že budeš ostríhať všetky jeho prikázania,
19. a sľúbil, že ťa vyvýši nad všetky národy, ktoré učinil, na chválu, na slávne meno a na ozdobu, a aby si bol svätým ľudom Hospodinovi, svojmu Bohu, tak ako hovoril.

Žalmy 39:7-11
7. Áno, človek ide ta jako tôňa; púha márnosť je, za čo sa nepokojí; hromadí, a nevie, kto to všetko poberie.
8. A tak teraz na čože by som očakával, ó, Pane? Ten, na koho sa nadejem, si ty.
9. Vytrhni ma zo všetkých mojich prestúpení! Nevystav ma na potupu bláznovi!
10. Zanemel som; neotvorím svojich úst, lebo si to ty učinil.
11. Odvráť svoj úder odo mňa, lebo ja hyniem od švihania tvojej ruky.

Príslovia 13:4-6
4. Žiada si a nemá duša leňocha, a duša usilovných sa vytučí.
5. Spravedlivý nenávidí lživého slova, ale bezbožník sa zosmradí a bude sa hanbiť, až zrumenie.
6. Spravedlivosť strežie toho, ktorého cesta je bez úhony; ale bezbožnosť vyvráti toho, kto pácha hriech.

Lukáša 6:1-26
1. A stalo sa v druhoprvú sobotu, že išiel Ježiš cez siatiny, a jeho učeníci trhali klasy a mrviac ich rukami jedli.
2. Vtedy im povedali niektorí z farizeov: Prečo robíte to, čo sa nesluší robiť v sobotu?
3. A Ježiš im odpovedal a riekol: Či ste nečítali ani toho, čo učinil Dávid, keď bol hladný, on aj tí, ktorí boli s ním?
4. Ako vošiel do domu Božieho a vzal chleby predloženia a jedol a dal aj tým, ktorí boli s ním, ktoré sa nepatrí jesť, jedine samým kňazom?
5. A vravel im, že Syn človeka je pánom i soboty.
6. A stalo sa aj v inú sobotu, že vošiel do synagógy a učil. A bol tam človek, ktorého pravá ruka bola uschlá.
7. A zákonníci a farizeovia ho striehli, či uzdraví v sobotu, aby našli žalobu na neho.
8. Ale on znal ich myšlienky a povedal človekovi, ktorý to mal uschlú ruku: Vstaň a postav sa do prostredku! A on vstal a stál.
9. Vtedy im povedal Ježiš: Pýtam sa vás: čo sa sluší v sobotu - dobre činiť a či zle činiť, život zachrániť a či zatratiť?
10. A obzrúc sa po nich po všetkých dookola povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A urobil tak, a jeho ruka bola zase zdravá jako tá druhá.
11. A oni, naplnení hnevivou nerozumnosťou, shovárali sa medzi sebou, čo by mohli urobiť Ježišovi.
12. A stalo sa v tých dňoch, že vyšiel na vrch modliť sa a bol tam cez noc na modlitbe Božej.
13. A keď bol deň, povolal k sebe svojich učeníkova vyvolil si z nich dvanástich, ktorých aj apoštolmi pomenoval:
14. Šimona, ktorého pomenoval aj Petrom, a Andreja, jeho brata, Jakoba a Jána, Filipa a Bartolomea,
15. Matúša a Tomáša, Jakoba Alfeovho a Šimona, zvaného Zelótu,
16. Júdu Jakobovho, a Judáša Iškariotského, ktorý sa tiež stal zradcom.
17. A síduc s nimi stál na rovnom mieste i zástup jeho učeníkov a veliké množstvo ľudu z celého Judska a z Jeruzalema a z pomoria Týru a Sidona, ktorí boli prišli, aby ho počuli a aby boli uzdravení od svojich neduhov,
18. i tí, ktorých trápili nečistí duchovia, a boli uzdravovaní.
19. A všetok zástup hľadal dotknúť sa ho, lebo vychádzala od neho moc a uzdravovala všetkých.
20. A on pozdvihol svoje oči na svojich učeníkov a hovoril: Blahoslavení chudobní, lebo vaše je kráľovstvo Božie!
21. Blahoslavení, ktorí teraz lačniete, lebo budete nasýtení! Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať!
22. Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť a keď vás vylúčia a budú haniť a vyvrhnú vaše meno jako zlé - pre Syna človeka.
23. Radujte sa v ten deň a plesajte, lebo hľa, vaša odplata je mnohá v nebi, lebo zrovna tak robievali ich otcovia prorokom.
24. No, beda vám bohatým, lebo tam máte svoje potešenie!
25. Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete lačnieť. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete žalostiť a plakať.
26. Beda vám, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo zrovna tak robievali ich otcovia falošným prorokom.