Plán Biblie Čítanie
Február 23


Exodus 13:1-22
1. A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
2. Posväť mi všetko prvorodené, čo otvára jakýkoľvek život medzi synmi Izraelovými jako u ľudí tak i u hoviad; to je moje.
3. A Mojžiš povedal ľudu: Pamätajte na tento deň, v ktorom ste vyšli z Egypta, z domu sluhov, lebo silnou rukou vás vyviedol Hospodin odtiaľto, a preto sa nebude jesť kvasené.
4. Dneská vychádzate, v mesiaci abibe.
5. A bude, keď ťa vovedie Hospodin do zeme Kananeja, Heteja, Amoreja, Heveja a Jebuzeja, o ktorej prisahal tvojim otcom, že ju dá tebe, zem, ktorá oplýva mliekom a medom, vtedy budeš konať túto službu v tomto mesiaci.
6. Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby, a siedmeho dňa bude slávnosť Hospodinova.
7. Nekvasené chleby sa budú jesť tých sedem dní, a nebude u teba vidieť ničoho kvaseného, ani nebude u teba vidieť kvasu vo všetkých tvojich krajoch!
8. A oznámiš toho dňa svojmu synovi a povieš: To je pre to, čo mi učinil Hospodin, keď som išiel z Egypta.
9. A bude ti to znamením na tvojej ruke a pamiatkou medzi tvojimi očima, aby bol zákon Hospodinov v tvojich ústach, lebo silnou rukou ťa vyviedol Hospodin z Egypta.
10. Preto budeš ostríhať toto ustanovenie na jeho určený čas s roka na rok.
11. A stane sa, keď ťa vovedie Hospodin do zeme Kananeja, tak ako prisahal tebe i tvojim otcom, a dá ti ju,
12. že oddelíš všetko to, čo otvára život, Hospodinovi, ako aj každý, život otvárajúci plod hoviad, ktorý budeš mať, mužského, pohlavia, bude Hospodinovi.
13. Ale každý plod osla, otvárajúci život, vykúpiš dobytčaťom, ovcou alebo kozou. A keď nevykúpiš, zlomíš mu krk. Ale každého prvorodeného z ľudí medzi svojimi synmi vykúpiš.
14. A bude, keď sa ťa voľakedy zajtra opýta tvoj syn a povie: Čo to znamená? Povieš mu: Silnou rukou nás vyviedol Hospodin z Egypta, z domu sluhov.
15. Lebo stalo sa, keď zatvrdil faraon svoje srdce tak, že nás nechcel prepustiť, že Hospodin pobil všetko prvorodené v Egyptskej zemi, od prvorodeného z ľudí až do prvorodeného z hoviad. Preto ja obetujem Hospodinovi všetko otvárajúce život, čo je mužského pohlavia, a každého prvorodeného zo svojich synov vykupujem.
16. A bude to znamením na tvojej ruke a pamätným poväzkom medzi tvojimi očima, lebo silnou rukou nás vyviedol Hospodin z Egypta.
17. A stalo sa, keď prepustil faraon ľud, že ich neviedol Bôh cestou do zeme Filištínov, hoci bola bližšia, pretože Bôh riekol: Aby neľutoval ľud, keď by uvidel vojnu, a vrátil by sa do Egypta.
18. Preto Bôh viedol ľud okolo, cestou na púšť, smerom k Červenému moru. A synovia Izraela vyšli vyzbrojení a vojensky zriadení hore z Egyptskej zeme.
19. A Mojžiš vzal kosti Jozefove so sobou, pretože bol veľmi zaviazal synov Izraelových prísahou povediac: Istotne vás navštívi Bôh, a preto vynesiete moje kosti odtiaľto hore so sebou.
20. Potom tiahli zo Sukkóta a rozložili sa táborom v Étame, na kraji púšte.
21. A Hospodin išiel pred nimi, vodne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a vnoci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, tak aby mohli ísť vodne i vnoci.
22. Neučinil Hospodin tak, aby bol uhnul oblakový stĺp vodne alebo ohnivý stĺp vnoci zpred ľudu.

Exodus 14:1-31
1. A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
2. Hovor synom Izraelovým, aby sa vrátili a rozložili sa táborom pred Pí-hachirótom, medzi Migdolom a medzi morom, pred Bál-cefonom; naproti nemu sa rozložíte táborom pri mori.
3. A faraon povie o synoch Izraelových: Zapletení sú v zemi; zavrela ich púšť.
4. A zatvrdím srdce faraonovo a bude ich honiť, a vtedy sa oslávim na faraonovi a na všetkom jeho vojsku, a tak poznajú Egypťania, že ja som Hospodin: A učinili tak.
5. A bolo oznámené egyptskému kráľovi, že vraj ľud uteká. Vtedy sa obrátilo srdce faraonovo i jeho služobníkov proti ľudu, a riekli: Čo sme to urobili, že sme prepustili Izraela, aby nám neslúžil?!
6. Zapriahol do svojho voza a sobral svoj ľud so sebou.
7. A vzal šesťsto vybraných vozov a všetky egyptské vozy i povozných bojovníkov rytierskych na ne na všetky.
8. A Hospodin zatvrdil srdce faraona, kráľa Egypťanov, a honil synov Izraelových. Ale synovia Izraelovi tiahli von súc vedení vysokou rukou.
9. A Egypťania ich honili a dostihli ich, keď boli rozložení táborom pri mori, všetky kone a vozy faraonove, jeho jazdcovia a jeho pešie vojsko pri Pí-hachiróte, pred Bál-cefonom.
10. A keď sa priblížil faraon, pozdvihli synovia Izraelovi svoje oči, a hľa, Egypťan sa rušia za nimi, a báli sa veľmi, a kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi.
11. A povedali Mojžišovi: Či preto, že nebolo dosť hrobov v Egypte, vzal si nás preč, aby sme pomreli na púšti? Čo si nám to urobil, že si nás vyviedol z Egypta!?
12. Či nie je toto to, čo sme ti hovorili v Egypte vraviac: Nechaj nás, nech slúžime Egypťanom; lebo lepšie by nám bolo bývalo slúžiť Egypťanom, než aby sme pomreli na púšti.
13. A Mojžiš povedal ľudu: Nebojte sa! Stojte a vidzte spasenie Hospodinovo, ktoré vám učiní dnes, lebo Egypťanov, ktorých vidíte dnes, neuvidíte nikdy viacej až na veky.
14. Hospodin bude bojovať za vás, a vy budete mlčať.
15. A Hospodin riekol Mojžišovi: Čo kričíš ku mne? Hovor synom Izraelovým, aby sa rušali.
16. A ty pozdvihni svoju palicu a vystri svoju ruku na more a rozpolti ho, a synovia Izraelovi vojdú doprostred mora a pojdú po suchu.
17. A ja, hľa, zatvrdím srdce Egypťanov, a vojdú za nimi, a oslávim sa na faraonovi a na všetkom jeho vojsku, na jeho vozoch a na jeho jazdcoch.
18. A zvedia Egypťania, že ja som Hospodin, keď sa oslávim na faraonovi, na jeho vozoch a na jeho jazdcoch.
19. Vtedy sa pohol anjel Boží, ktorý išiel pred táborom Izraelovým, a obrátiac sa išiel za nimi a tak prešiel oblakový stĺp zpopred nich a stál za nimi.
20. A vošiel medzi tábor Egypťanov a medzi tábor Izraelov a bol Egypťanom oblakom a tmou a Izraelovi osvecoval noc, takže sa nepriblížili jeden k druhému cez celú noc.
21. A Mojžiš vystrel svoju ruku na more. A Hospodin hnal more východným vetrom silným cez celú noc, a obrátil more na sušinu, a rozstúpily sa vody.
22. A tak vošli synovia Izraelovi doprostred mora a išli po suchu, a voda im bola múrom z ich pravej a z ich ľavej strany.
23. A Egypťania ich honili a vošli za nimi, všetky kone faraonove, jeho vozy i jeho jazdci, doprostred mora.
24. Potom stalo sa za rannej stráže: Hospodin pohliadol na vojsko Egypťanov zo stĺpu ohňa a oblaku a zmiatol vojsko Egypťanov.
25. A vyrazil kolesá z jeho vozov a poháňal ho tak, že išlo s ťažkosťou. Vtedy povedali Egypťania: Utečme pred Izraelom, lebo Hospodin bojuje za nich proti Egypťanom!
26. A Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku na more, aby sa navrátily vody na Egypťanov, na ich vozy a na ich jazdcov.
27. Vtedy vystrel Mojžiš svoju ruku na more, a more sa navrátilo pred ránom ku svojej moci, a Egypťania utekali oproti nemu, a tak vrhnul Hospodin Egypťana doprostred mora.
28. A vody navrátiac sa pokryly vozy i jazdcov so všetkým vojskom faraonovým, všetkých, ktorí vošli za nimi do mora; nezostalo z nich ani len jedného.
29. A synovia Izraelovi išli po suchu prostredkom mora, a voda im bola múrom z ich pravej a z ich ľavej strany.
30. Toho dňa zachránil Hospodin Izraela vyslobodiac ho z ruky Egypťanov. A Izrael videl Egypťanov mŕtvych na brehu mora.
31. A keď videl Izrael tú veľkú ruku mocnú, to, čo učinil Hospodin na Egypťanoch, bál sa ľud Hospodina a verili Hospodinovi i Mojžišovi, jeho služobníkovi.

Žalmy 18:13-19
13. Od blesku pred ním rozišly sa jeho oblaky, kamenec a žeravé uhlie.
14. Vtedy zahrmel na nebesiach Hospodin, a Najvyšší vydal svoj hlas; dal, aby padal kamenec a žeravé uhlie.
15. Poslal svoje šípy a rozohnal ich, množstvo bleskov hromu, a podesil ich.
16. A ukázaly sa riečištia vôd, a odkryly sa základy okruhu sveta od tvojho žehrania, Hospodine, od dychu ducha tvojich nozdier.
17. Vystrel rameno s výsosti, pochytil ma a vytiahol ma z velikých vôd.
18. Vytrhol ma z moci môjho silného nepriateľa a z moci tých, ktorí ma nenávideli, pretože boli mocnejší ako ja.
19. Nadišli na mňa v deň môjho nešťastia, ale Hospodin mi bol oporou

Príslovia 6:6-11
6. Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej.
7. On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka,
8. pripravuje v lete svoj chlieb; shromažďuje svoju potravu včas žatvy.
9. Dokedyže budeš ležať, leňochu? Kedy už povstaneš zo svojho spánku?
10. Ešte trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky poležať,
11. a prijde tvoja chudoba jako pocestný a tvoja núdza jako ozbrojenec.

Matúša 21:1-22
1. A keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfágy, k Olivovému vrchu, vtedy poslal Ježiš dvoch učeníkov
2. a povedal im: Iďte do mestečka, ktoré je tu pred vami, a hneď najdete oslicu, priviazanú, a osliatko s ňou; odviažte ich a priveďte ku mne.
3. A keby vám niekto niečo povedal, poviete, že ich Pán potrebuje, ale že ich hneď pošle.
4. A to všetko sa stalo, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý povedal:
5. Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj Kráľ ti ide, tichý, jazdiac na oslici a na osľati podrobenej jarmu.
6. A učeníci odišli a urobili, jako im rozkázal Ježiš,
7. a priviedli oslicu aj osľa, položili na ne svoje rúcha a na tie ho vysadili.
8. A väčšina zástupu prestierali svoje rúcha na cestu, a zase iní sekali letorasty so stromov a stlali na cestu,
9. a zástupy, ktoré išly pred ním, a ktoré išly za ním, kričaly a hovorily: Hosanna v Synovi Dávidovom! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!
10. A keď vošiel do Jeruzalema, vzbúrilo sa celé mesto, a všetko hovorilo: Kto je toto?
11. A zástupy vravely: Toto je Ježiš, ten prorok z Galilejského Nazareta.
12. A Ježiš vošiel do chrámu Božieho a vyhnal všetkých predávajúcich a kupujúcich v chráme a stoly peňazomencom poprevracal i stolice tých, ktorí predávali holubov,
13. a povedal im: Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby, ale vy ste ho urobili pelešou lotrov.
14. A pristúpili k nemu slepí a chromí v chráme, a uzdravil ich.
15. Ale keď videli najvyšší kňazi a zákonníci tie prepodivné veci, ktoré činil, a deti, že kričia v chráme a hovoria: Hosanna v Synovi Dávidovom! hnevali sa
16. a povedali mu: Čuješ, čo títo hovoria? A Ježiš im povedal: Áno. Či ste nikdy nečítali, že z úst nemluvniat a tých, ktorí požívajú prsia, pripravil si si chválu?
17. A zanechajúc ich vyšiel z mesta do Betánie a tam prenocoval.
18. Keď potom za včasrána zase išiel do mesta, zlačnel.
19. A vidiac jeden fík pri ceste išiel k nemu, ale nenašiel na ňom ničoho, iba lístie a povedal mu: Nech sa nikdy viac neurodí z teba ovocia až na veky! A fík naskutku vyschnul.
20. A keď to videli učeníci, divili sa a hovorili: Jako naskutku vyschnul fík!
21. A Ježiš odpovedal a riekol im: Ameň vám hovorím, že keby ste mali vieru a nepochybovali by ste, nie len to s tým fíkom vykonáte, ale aj keby ste povedali tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! stane sa,
22. a všetko, za čokoľvek by ste veriac prosili na modlitbe, dostanete.