Plán Biblie Čítanie
December 9


Daniel 5:1-30
1. Kráľ Balsazár učinil svojim tisícim veľmožom veľkú hostinu a pred tými tisícimi pil víno.
2. Balsazár, keď mu chutnalo víno, rozkázal doniesť nádoby, zlaté a strieborné, ktoré Nabuchodonozor, jeho otec, vyniesol z chrámu, ktorý bol v Jeruzaleme, aby z nich pili kráľ, jeho veľmoži, jeho ženy a jeho ženiny.
3. Vtedy doniesli zlaté nádoby, ktoré boli odniesli z chrámu Božieho domu, ktorý bol v Jeruzaleme, a pili z nich kráľ, jeho veľmoži, jeho ženy a jeho ženiny.
4. Pili víno a chválili bohov, zlatých, strieborných, medených, železných, drevených a kamenných.
5. Ale v tú istú hodinu vyšly prsty ruky človeka a písaly naproti svietniku na vápennú obmietku steny paláca kráľovho, a kráľ videl čiastku ruky, ktorá písala.
6. Vtedy sa zmenila jasnosť kráľova, a jeho myšlienky ho desily, a kĺby jeho bedier sa rozviazaly, a triasol sa tak, že sa mu kolená tĺkly jedno o druhé.
7. A kráľ kričal celou silou, aby doviedli hore hvezdárov, Chaldejov a veštcov. A kráľ odpovedal a riekol mudrcom Babylona: Ktokoľvek prečíta toto písmo a povie mi jeho výklad, bude oblečený do purpuru, a dá sa mu zlatý náhrdelník na hrdlo, a bude vládnuť tretí v kráľovstve.
8. Vtedy prišli hore všetci mudrci kráľovi, ale nemohli prečítať písmo ani oznámiť kráľovi jeho výklad.
9. Vtedy sa veľmi desil kráľ Balsazár, a jeho jasnosť sa zmenila na ňom, a jeho veľmoži boli bezradní.
10. Potom pre slová kráľove a jeho veľmožov vyšla kráľovná hore do domu, v ktorom sa hodovalo a pilo, a kráľovná prehovorila a riekla: Kráľu, ži na veky! Nech ťa nedesia tvoje myšlienky, a nech sa nemení tvoja jasnosť!
11. Je v tvojom kráľovstve muž, v ktorom je duch svätých bohov, a za dní tvojho otca bolo v ňom najdené svetlo a rozum a múdrosť ako múdrosť bohov a kráľ Nabuchodonozor, tvoj otec ho bol ustanovil za knieža učencov, hvezdárov, Chaldejov a veštcov, tvoj otec, kráľu,
12. a preto, že bol najdený v ňom veľký duch, vedomosť a rozum, vykladanie snov a povedanie záhad a rozviazanie tvrdých uzlov, v Danielovi, ktorému dal kráľ meno Baltazár, tedy nech je teraz Daniel zavolaný a povie výklad.
13. Vtedy doviedli Daniela hore pred kráľa. A kráľ odpovedal a riekol Danielovi: Či si to ty ten Daniel, ktorý je zo synov judského zajatia, ktoré doviedol kráľ, môj otec, z Judska?
14. Počul som o tebe, že je duch bohov v tebe, a že sa našlo v tebe svetlo a rozum a veľká múdrosť.
15. Hľa, teraz boli sem hore predo mňa dovedení mudrci a hvezdári, aby prečítali toto písmo a oznámili mi jeho výklad, ale nemôžu povedať výklad slova.
16. Lež ja som počul o tebe, že ty môžeš vyložiť výklady a rozviazať uzly tajomstiev. A tak teraz, ak budeš môcť prečítať písmo a oznámiť mi jeho výklad, budeš oblečený do purpuru, dá sa ti zlatý náhrdelník na tvoje hrdlo, a budeš vládnuť tretí v kráľovstve.
17. Vtedy odpovedal Daniel a riekol pred kráľom: Tvoje dary nech sú len tebe, a svoje odmeny daj inému; ale písmo prečítam kráľovi a výklad mu oznámim.
18. Ty, ó, kráľu počuj! Bôh Najvyšší dal Nabuchodonozorovi, tvojmu otcovi, kráľovstvo a veličenstvo, česť a slávu.
19. A pre veličenstvo, ktoré mu dal, triasly sa a bály sa pred ním všetky národy, ľudia a jazyky; lebo koho chcel, toho zabil, a koho chcel, toho zachoval živého; koho chcel, toho povýšil, a koho chcel toho ponížil.
20. A keď sa bolo povýšilo jeho srdce, a jeho duch sa zmocnil, aby robil pyšne, bol sosadený s trónu svojho kráľovstva, a odňali mu jeho česť,
21. a bol vyhnaný zpomedzi synov človeka, a jeho srdce sa stalo podobným srdcu zvierat, a mal svoje obydlie s divokými osly; bylinu mu dávali jesť ako volom, a jeho telo bolo máčané rosou z neba, až dokiaľ nepoznal, že Bôh Najvyšší panuje nad kráľovstvom človeka a koho chce toho ustanoví nad ním.
22. A ty, jeho syn, Balsazáre, neponížil si svojho srdca, hocaj si toto všetko vedel.
23. Ale si sa pozdvihol proti Pánovi nebies, a doniesli nádoby jeho domu pred teba, a ty i tvoji veľmoži, tvoje ženy i tvoje ženiny ste pili z nich víno, a chválil si bohov strieborných a zlatých, medených a železných, drevených a kamenných, ktorí ani nevidia ani nečujú ani nevedia ničoho, a Boha, v ktorého ruke je tvoj dych, a ktorého sú i všetky tvoje cesty, si neoslavoval.
24. Vtedy bola od neho poslaná čiastka ruky, a bolo napísané toto písmo.
25. A toto je písmo, ktoré je napísané: Mene, mene; tekel ufarsin.
26. A toto je výklad veci: Mene, sčítaný, (znamená, že) Bôh spočítal tvoje kráľovstvo a ukončil ho.
27. Tekel, odvážený: Odvážený si na váhe, a si najdený nedostatočný.
28. Peres, rozdelený: Rozdelené je tvoje kráľovstvo a je dané Médom a Peržanom.
29. Vtedy rozkázal Balsazár, aby obliekli Daniela do purpuru, a dali zlatý náhrdelník na jeho hrdlo a rozhlasovali o ňom, že má byť tretím pánom v kráľovstve.
30. V tú istú noc bol zabitý Balsazár, kráľ Chaldejov.

Daniel 6:1-28
1. Ľúbilo sa Dáriovi ustanoviť nad kráľovstvom sto dvadsať satrapov, aby boli po celom kráľovstve.
2. A nad nimi postavil tri kniežatá, z ktorých jedným bol Daniel, ktorým tí satrapovia dávali počet, aby sa kráľovi nediala škoda.
3. Vtedy prevyšoval tento Daniel tie kniežatá i satrapov, pretože bol v ňom veľký duch, a kráľ zamýšľal ustanoviť ho nad celým kráľovstvom.
4. Vtedy sa snažily kniežatá a satrapovia najsť nejakú príčinu proti Danielovi so strany kráľovstva; ale nemohli najsť nijakej príčiny ani vady, pretože bol verný, a nenašiel sa pri ňom nijaký omyl ani vada.
5. Vtedy povedali tí mužovia: Nenajdeme nijakej príčiny proti tomuto Danielovi, krome ak by sme našli proti nemu niečo dotyčne zákona jeho Boha.
6. Vtedy sa ruchom shromaždily tie kniežatá i tí satrapovia ku kráľovi a takto mu vraveli: Kráľu Dárie, ži na veky!
7. Uradily sa všetky kniežatá kráľovstva, vojvodovia, satrapovia, radcovia a náčelníci, aby kráľ ustanovil ustanovenie a vydal pevnú zápoveď tak, aby každý, kto by za tridsať dní žiadal nejakú žiadosť od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvrhnutý do jamy ľvov.
8. A tak teraz, ó, kráľu, ustanov zápoveď a napíš písmo, ktoré by nemohlo byť zmenené podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý sa nemení.
9. Preto kráľ Dárius napísal písmo a vydal zápoveď.
10. A Daniel, keď sa dozvedel, že bolo napísané také písmo, odišiel hore do svojho domu (a obloky mu boly otvorené hore na jeho izbe proti Jeruzalemu), a trikrát za deň kľakol na svoje kolená a modlil sa a chváliac ďakoval pred svojím Bohom, preto, že to tak robieval i predtýmto.
11. Vtedy sa náhle s hrmotom shromaždili tí mužovia a našli Daniela prosiť a pokorne sa modliť pred jeho Bohom.
12. Vtedy sa priblížili a hovorili pred kráľom o zápovedi kráľovej: Či si nenapísal zápovedi, aby každý človek, ktorý by za tridsať dní prosil niečo od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvrhnutý do jamy ľvov? Na to odpovedal kráľ a riekol: To slovo stojí pevne podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý sa nemení.
13. Vtedy odpovedali a riekli pred kráľom: Daniel, ktorý je zo synov judského zajatia, nedbá na tvoje slovo, ó, kráľu, ani na tvoju zápoveď, ktorú si napísal, ale trikrát za deň prosí svoju prosbu od svojho Boha.
14. Vtedy sa kráľ, keď počul to slovo, veľmi zarmútil a obrátil na Daniela svoje srdce, aby ho vyslobodil a usiloval sa až do západu slnca, aby ho vytrhol.
15. Vtedy sa znova s hrmotom shromaždili tí mužovia ku kráľovi a vraveli kráľovi: Vedz, ó, kráľu, že Médovia a Peržania majú zákon, aby každá zápoveď a každé ustanovenie, ktoré ustanoví kráľ, bolo nezmeniteľné.
16. Vtedy rozkázal kráľ, a doviedli Daniela a hodili ho do jamy ľvov. A kráľ odpovedal a riekol Danielovi: Tvoj Bôh, ktorému slúžiš neprestajne, ten ťa vyslobodí.
17. A donesený bol jeden kameň a položený na otvor jamy, a kráľ ho zapečatil svojím prsteňom a prsteňom svojich veľmožov, aby sa nič nezmenilo pri Danielovi.
18. Vtedy odišiel kráľ do svojho paláca a ztrávil noc v pôste ani nedal doniesť hore pred seba hudobné nástroje, áno, i spánok ušiel od neho.
19. Potom vstal kráľ skoro ráno na úsvite a ponáhľajúc sa išiel k jame ľvov.
20. A keď sa priblížil k jame, zavolal na Daniela žalostným hlasom. Kráľ prehovoril a riekol Danielovi: Danielu, služobníku živého Boha, či ťa mohol tvoj Bôh, ktorému slúžiš neprestajne, vyslobodiť od ľvov?
21. Vtedy hovoril Daniel s kráľom a povedal: Kráľu, ži na veky!
22. Môj Bôh poslal svojho anjela, ktorý zatvoril ústa ľvom, a neuškodili mi, lebo mi je najdená pred ním nevina, áno, ani pred tebou, ó, kráľu, neučinil som ničoho zlého.
23. Vtedy sa veľmi zaradoval kráľ a rozkázal vytiahnuť Daniela z jamy, a Daniel bol vytiahnutý z jamy, a nenašiel sa na ňom nijaký úraz, lebo veril v svojho Boha.
24. A kráľ rozkázal, a doviedli tých mužov, ktorí boli osočili Daniela, a hodili ich do jamy ľvov aj ich synov aj ich ženy, a ešte ani len neboli dopadli na spodok jamy, keď sa ich zmocnili ľvi a skrúšili všetky ich kosti.
25. Vtedy napísal kráľ Dárius všetkým národom, ľuďom a jazykom, ktorí bývali po celej zemi: Nech je veľký váš pokoj!
26. Odo mňa vyšlo nariadenie, aby v celom panstve môjho kráľovstva triasli sa a báli pred Bohom Danielovým, lebo on je živý Bôh a stojí pevne až naveky; jeho kráľovstvo je to, ktoré nebude zkazené, a jeho panstvo bude trvať až do konca.
27. Vyslobodzuje a vytrhuje a činí znamenia a divy na nebi a na zemi, ktorý vyslobodil Daniela z moci ľvov.
28. A tomuto Danielovi sa dobre vodilo i v kráľovstve Dáriovom i v kráľovstve Peržana Cýra.

Žalmy 136:10-26
10. ktorý zbil Egypt v ich prvorodených, lebo jeho milosť trvá na veky,
11. a vyviedol Izraela z ich stredu, lebo jeho milosť trvá na veky,
12. silnou rukou a vystretým ramenom, lebo jeho milosť trvá na veky,
13. ktorý rozdelil Červené more na diely, lebo jeho milosť trvá na veky,
14. a previedol Izraela jeho stredom, lebo jeho milosť trvá na veky,
15. a striasol faraona i jeho vojsko do Červeného mora, lebo jeho milosť trvá na veky,
16. ktorý viedol svoj ľud po púšti, lebo jeho milosť trvá na veky,
17. ktorý zbil veľkých kráľov, lebo jeho milosť trvá na veky,
18. a pobil slávnych kráľov, lebo jeho milosť trvá na veky,
19. Síchona, amorejského kráľa, lebo jeho milosť trvá na veky,
20. Óga, bázanského kráľa, lebo jeho milosť trvá na veky,
21. a dal ich zem za dedičstvo, lebo jeho milosť trvá na veky,
22. za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, lebo jeho milosť trvá na veky,
23. ktorý pamätá na nás v našej poníženosti, lebo jeho milosť trvá na veky,
24. a vytrhol nás z moci našich protivníkov, lebo jeho milosť trvá na veky,
25. ktorý dáva pokrm každému telu, lebo jeho milosť trvá na veky.
26. Oslavujte silného Boha nebies, lebo jeho milosť trvá na veky.

Príslovia 29:12-13
12. Panovník, ktorý pozoruje ušima na lživé slovo, máva všetkých svojich sluhov bezbožníkov.
13. Chudobný a dráč sa stretávajú; no, ten, kto osvecuje oči ich oboch, je Hospodin.

2 Petrov 2:1-22
1. Ale bývali aj falošní proroci medzi ľudom, ako aj medzi vami budú falošní učitelia, ktorí postranne uvedú sekty zatratenia a Veľpána, ktorý ich vykúpil, budú zapierať a uvedú tak na seba náhle zahynutie.
2. A mnohí budú nasledovať ich prostopaše, pre ktorých sa budú rúhať ceste pravdy.
3. A v lakomstve vymyslenými rečami budú vami kupčiť, ktorým odsúdenie nezaháľa od dávna, a ich zahynutie nedrieme.
4. Lebo ak Bôh neušetril anjelov, ktorí zhrešili, ale ich v reťaziach mrákoty uvrhnul do podsvetného žalára a strážených vydal súdu
5. a neušetril ani starodávneho sveta, ale samoôsmeho Noeho, hlásateľa spravedlivosti, zachránil, keď bol uviedol potopu na svet bezbožných.
6. I mestá Sodomy a Gomory obrátil na popol a pohromou odsúdil a tak dal výstražný príklad tým, ktorí mali v budúcnosti páchať bezbožnosť.
7. I spravedlivého Lota, strápeného až do ustania bezúzdnym životom bezbožníkov, vytrhol.
8. Lebo vidiac a čujúc, on spravedlivý, bývajúc medzi nimi, zo dňa na deň mučil ich bezbožnými skutkami spravedlivú dušu.
9. Pán vie vytrhnúť pobožných z pokušenia a nespravedlivých dochovať trestaných ku dňu súdu,
10. najmä tých, ktorí v špinavej žiadosti idú za telom a opovrhujú panstvom. Samoľúbi odvážlivci, ktorí sa netrasú, aby sa nerúhali slávam,
11. kde predsa anjeli, ktorí sú väčší v sile a moci, nenesú proti nim u Pána rúhavého súdu.
12. Ale títo ako nemé a nerozumné zvieratá prírodné, zrodené nato, aby boly jaté a zkazené, tým veciam, ktorým nerozumejú, sa rúhajúc v tej svojej zkazenosti budú zkazení
13. a tak si odnesú odplatu neprávosti, ktorí považujú za rozkoš hýriť vodne, oni, špinavé škvrny a mrzkosti, hýriaci vo svojich zvodných bludoch hostiac sa s vami,
14. ktorí majú oči plné cudzoložstva a nenasýtne hriechu, ktorí vábia neupevnené duše a majú srdce vycvičené v lakomstve, prekliate deti,
15. ktorí opustiac priamu cestu zablúdili a sledovali cestu Baláma, syna Bozorovho, ktorý si zamiloval mzdu neprávosti.
16. Ale dostal pokarhanie za svoj bezbožný skutok: jarmu podrobený osol nemý prehovoril ľudským hlasom a prekazil nerozum proroka.
17. Sú to bezvodne pramene, chmáry, hnané víchrom, ktorým je zachovaná mrákava tmy na večnosť.
18. Lebo hovoria naduté veci márne a tak vnadia žiadosťami tela, nestudatosťami tých, ktorí len priam čo naozaj unikli tým, ktorí žijú v blude,
19. ktorí im sľubujú slobodu, oni, ktorí sú sami otrokmi zkazy. lebo kým je ktosi premožený, tomu je i rabom.
20. Lebo ak poznaním Pána a Spasiteľa Ježiša Krista boli unikli poškvrnám sveta a boli nimi zase sa zapletúc premožení, tak sú im posledné veci horšie ako prvé.
21. Lebo by im bolo lepšie bývalo nepoznať cestu spravedlivosti ako poznavším odvrátiť sa od vydaného im svätého prikázania.
22. Prihodilo sa im, čo hovorí pravdivé príslovie: Pes sa navrátil k svojmu vlastnému vývratku a umytá sviňa pováľať sa v blate.